Anna Kolesárová – blahorečenie

Srdečne Vás pozývame na beatifikáciu  Aničky Kolesárovej. /slávnosť počas ktorej bude vyhlásená Anička za blahoslavenú/

 

SLÁVNOSTNÁ SV. OMŠA
1. septembra 2018 o 10:00
Štadión TJ Lokomotíva, KOŠICE

 

 

Na štadióne TJ Lokomotíva Košice bude v sobotu 1. septembra vyhradený sektor pre NEPOČUJÚCICH. Zároveň bude zabezpečené tlmočenie do PJ od 9:00 do skončenia slávnosti o cca 12:30.

Ak máte záujem prísť medzi nás na túto slávnosť prosíme vás o záväzné prihlásenie na mail: nepocujuci.fara@gmail.com (potom vám pošleme kontakt na mobil).

SEKTOR – B3

Kto bola ANNA KOLESÁROVÁ? – http://annakolesarova.sk/anna-kolesarova/

Celý program nájdete tu: http://annakolesarova.sk/program-slavnosti-blahorecenia-anny-kolesarovej/

 

OFICIÁLNA STRÁNKA: www.annakolesarova.sk
OFICIÁLNA STRÁNKA: www.annakolesarova.sk

ŽIVOTOPIS:

Príbehy písané Bohom sa končia happy endom. Jeden taký poznám.

Možno to bolo tak, možno trocha inak, no obeta lásky a čistoty v ňom je pevná a nepopierateľná ako kameň, ktorý dnes stojí nad jej hrobom.

Podľa zápisu v matrike hostia sanctae castitatis (obeta svätej čistoty) možno povedať, že to bola obeta dievčaťa, ktoré vedelo, čo je správne. V mysli mi ožíva obraz dediny, takej, aká je za mojimi oknami. Po ceste utekajú štyri dievčatá. Vrkoče im siahajú takmer po pás. Anka má na hlave venček z púpav, ďalší opatrne drží v ruke, lebo ten je pre Pannu Máriu. Nebeská Matka ich všetky dobre pozná. Putujú k nej, spievajú jej piesne, piesne bezstarostných detí.

Keď Anka v trinástich rokoch stráca mamu, nachádza silu, ako inak, v Bohu. Ešte detské ruky sa učia variť, prať, upratovať. Domácnosť pod jej vedením nikdy nie je pustá. Prichádzajú k nej kamarátky, verné spoločníčky, susedky, ba aj tety zblízka pomáhajú. Anka je s každým zadobre. Jej vážna tvár zjemnieva v krásnom úsmeve, keď pozýva priateľky na koláč a pritom trochu tŕpne, či sa jej vydaril.

A vrkoče rastú ako z vody. Letá sa míňajú čľapkaním sa v rieke, zimné dni zase spevmi a žartíkmi aj v kuchyni u Kolesárovcov. Anka už vie uvariť takmer všetko, je z nej mladá slečna. Častejšie ju vidno stáť pri studni a naberať vodu, aby ňou umyla zemiaky, napojila zvieratá. Zopár hltov dopraje aj sebe. Vidno ju pri sporáku aj medzi dievčatami na púti k Panne Márii do Klokočova. Opäť nesie veniec z jednoduchých púpav. Prostá krása sprevádza celý jej čistý život. Na pulz dedinského života, jednoduchého, ale radostného, kladie svoju ťarchu vojna.

Prichádza november. Takých tu už bolo. Ale dievča cíti, že sa niečo deje, že čosi je iné. Raz istá susedka zbadá jej útlu postavu v šatách po nebohej mame.

„Čože si celá v čiernom dušička?“

„Bojím sa, teta, aby ma nezbadali. Vojaci nesmú zistiť, že som mladá,“ odpovedá šestnásťročná Anka. Jej plán zatiaľ funguje. Len s dĺžkou šiat má problémy, keď pomaly kráča v rade na prijímanie.

Aj večer predtým ide do kostola, aby sa posilnila Eucharistiou, možno ani len netušiac, že je to posledný raz a že so svojím Bohom sa najbližšie stretne už tvárou v tvár.

Cez dedinu prechádza front. Z každej strany lietajú guľky, vybuchujú granáty, ľudia sú ukrytí v pivniciach. Vojaci prichádzajú oslobodiť územie a pri hľadaní nepriateľa sa správajú ako šelmy. So samopalmi vnikajú do domov. Keď jeden vbehne do domu Kolesárovcov, všetci sú v pivnici. Otec, mysliac si, že vojak hľadá pomoc, hovorí:

„Haňka, daj mu zajesť, isto je hladný!“

A dievča poslúcha. Dobrý úmysel sa však mení na tragédiu. Vojak raz-dva príde na to, že hrubá tmavá látka nezahaľuje dospelú osobu, ale mladé dievča. Krásne a čisté. Diabolské pery našepkávajú tie najhoršie slová a túžba v chlapovi so samopalom rastie.

„Poddaj sa, poddaj sa, lebo na mieste si mŕtva,“ kričí a nalieha.

Dievča si v duchu premieta svoj život, pretkaný stopami milujúceho Boha. Vracia sa k detstvu, k rokom bez matky aj krásnym chvíľam na púťach, v dedine, medzi svojimi. Vie, že je milovaná, a hriech sa jej protiví, preto urobí obdivuhodné rozhodnutie. V tej chvíli akoby sa zastavil čas. Prestrašení dedinčania vo vedľajšom úkryte nič netušia.

Vojak vidí, že dievča nezlomí, a tak v zlosti na ňu namieri a skríkne:

„Rozlúč sa s otcom!“

Bezradný otec, svedok najhrozivejšieho divadla vo svojom živote, prosí Boha o milosť. A milosť prichádza… Ťažký vzduch pretínajú posledné slová, derú sa znútra mladej duše so silným zmyslom pre vyššie ideály:

„Apočko, zbohom! Ježiš, Mária, Jozef!“ Vtom padajú výstrely. Jeden, vzápätí druhý… dve presné rany ukončia hrdinský pozemský život.

Na druhý deň chlapi rozbíjajú stodolu a z takto získaných dosák stĺkajú malú truhlu. Ženy zase pripravia do rakvy bezvládne Ankino telo. V noci potajomky pochovávajú mučenicu čistoty. Bez kňaza, bez akýchkoľvek slávnostných obradov. Inak sa nedá. Ale raz ten čas príde.

Dnes na mieste, kde sú uložené Ankine pozostatky, stojí kameň s nápisom: RADŠEJ SMRŤ AKO HRIECH. Čítajú ho tisíce mladých, ktorí v nej vidia vzor. Aj v nich ožíva príbeh prostého dievčaťa, skvejúceho sa ako slnko na nebi.

(Presnejšie životopisné údaje a fotokópie významných dokumentov súvisiacich s Ankinou obetou nájdete v knihe Bartolomeja Gábora s názvom Sila čistej lásky. Druhé opravené vydanie vyšlo v roku 2008.) PREBRANÉ ZO STRÁNKY: http://annakolesarova.sk/anna-kolesarova/#zivotopis

br. Felix

br. Felix Mária OFM (ThLic. Zdenko Žiška, PhD.) - františkánsky kňaz - je zodpovedný za obsah a tvorbu tohto portálu - 2009 - 2017 Bratislava, Trenčín - 2017- * Beckov (duchovná správa Nepočujúcich v Trenčíne