Usmernenia

Usmernenia pre kňazov, katechétov a iných pastoračne pôsobiacich osôb
v situáciách, keď sú v spoločenstve
prítomné osoby so sluchovým postihnutím.

  Uvádzame tu usmernenia a odporúčania pre kňazov a katechétov, ktoré im môžu pomôcť zaujať primeraný postoj voči osobám so sluchovým postihnutím. Predovšetkým treba byť pozorný ak je na stretnutí, či bohoslužbe prítomní nepočujúci a tlmočník mu posunkuje/tlmočí, čím mu umožňuje lepšiu účasť na slávení liturgie.

  Mnohí počujúci ľudia si neuvedomujú všetky dôsledky sluchového postihnutia a preto pokladáme za vhodné napomôcť im a aj nepočujúcim k lepšiemu porozumeniu. Nepočujúci nepotrebujú našu ľútosť. Potrebujú náš rešpekt a pozornosť v oblasti komunikácie.

• Prvé slovo, ktoré treba zdôrazniť, je: „SPOMAĽME“.
Ak si zapamätáme, že máme spomaliť, bude to dobrý začiatok. Väčšina z nás hovorí veľmi rýchlo a to je niekedy náročné sledovať aj počujúcim ľuďom. Ak hovoríme príliš rýchlo, tak je pre nepočujúcich nemožné zachytiť zmysel a ešte nemožnejšie pre tlmočníka prekladať to všetko do posunkového jazyka. Keď hovoríme pomalšie, naše slová majú väčšiu váhu a robia slávenie dôstojnejším.

• Ak sa nepočujúci zúčastňujú na liturgii pre počujúcich, snažme sa nezabudnúť, že hovoríme cez tretieho človeka (tlmočníka). Mnoho závisí od tempa reči. Hovorme pomaly a zreteľne. (Znova je tu to slovo – POMALY!). Nechceme použiť spojenie „normálne tempo“, pretože pre väčšinu z nás „normálne“ znamená príliš rýchlo.

• Väčšina kňazov hovorí pomaly na začiatku svätej omše, ale musíme sa o to snažiť nielen na začiatku, ale počas celého slávenia. Nepočujúci ľudia často kritizujú ako rýchlo sa kňazi modlia Eucharistické modlitby, prípadne Obrad prijímania, pre tlmočníka je potom takmer nemožné tlmočiť. Eucharistická modlitba je dôležitou súčasťou, rovnako ako liturgia slova a homília. Spomaľme!

• Pri príprave homílie sa snažme sústrediť na jednu tému. Niektorí kňazi sa vo svojich homíliach zvyknú dotknúť viacerých tém, čo je náročné pre tlmočníka a ešte náročnejšie na porozumenie pre nepočujúcich ľudí.

• Pri príprave je tiež dobré uvedomiť si, aký jazyk používame na vyjadrenie svojich myšlienok. Niektoré teologické pojmy či koncepty sa ťažko tlmočia. Ak si myslíme, že niečo bude ťažké, tak to radšej zmeňme. Snažme sa vyjadriť myšlienku slovami, ktoré budú prístupnejšie a jednoduchšie na pochopenie.

• Vyjadrujme sa zreteľne a jednoducho. Nepoužívajme „intelektuálny“ jazyk, ktorý bude náročné tlmočiť. Posunkový jazyk je vizuálny. Tlmočenie zo Slovenského jazyka do Posunkového jazyka je niekedy náročné.

• Snažme sa nepoužívať metafory, pretože sa ťažko tlmočia a mnohí nepočujúci ľudia nebudú rozumieť zmyslu použitých metafor. Ak chceme použiť metaforu, tak to skúsme vopred povedať tlmočníkovi, aby ju primerane vyjadril slovami, aby nepočujúci pochopili, čo hovoríme.

• Vždy je dobré, ak dá kňaz vopred tlmočníkovi svoju homíliu písomne, aby sa s ňou mohol oboznámiť. Ak nemáme text napísaný, tak sa prípadne môžeme s tlmočníkom porozprávať pred začiatkom slávenia. Povedzme mu niektoré z myšlienok, ktorým sa chceme venovať v homílii. To mu/jej (tlmočníkovi) pomôže lepšie sa pripraviť na tlmočenie.

• Dávajme si pozor, aby nám ústa nezakrýval mikrofón, keď rozprávame. Toto je častý problém vo viacerých kostoloch. Mikrofóny bránia účasti nepočujúcich ľudí na liturgii, pretože zakrývajú ústa človeka, ktorý číta alebo káže. Často je ambón privysoko, tak ak sa dá radšej ho znížme. Vidia ľudia v predných i zadných radoch lektora?

• Mnohí nepočujúci ľudia vedia veľmi dobre odčítavať z pier, len musia jasne vidieť človeka, ktorý hovorí. Nepočujúci človek si bude tiež všímať výraz tváre. Sledovať posunkový jazyk počas dlhšieho časového obdobia je pre nepočujúceho človeka unavujúce. Nepočujúci budú sledovať tlmočníka, ale mnohí sa budú snažiť aj odčítavať z pier rečníka. Ak si toto budeme uvedomovať, tak tým tiež môžeme nepočujúcim pomôcť.

• Keď rozprávame, tak počujúci ľudia môžu počúvať. Nezabúdajme, že nepočujúci musia „čítať“ posunkový jazyk tlmočníka, aby rozumeli, čo hovoríme.

• Ak nepočujúci počas našej homílie zaspávajú, tak to znamená, že hovoríne pridlho – snažme sa byť struční.

• Na záver, SPOMAĽME!