Tu budú postupne pribúdať články o Bohu a ako ho môžeme lepšie poznať.

Zatiaľ krátka úvaha o tom, čo je to TEOLÓGIA

Čo je teológia? Kto je teológ?

Najprv by sme si mali položiť otázku, čo je to teológia? Väčšina z opýtaných by asi odpovedala: teológia je veda o náboženstve, o Bohu… Teológ by potom bol človek, ktorý takúto vedu študuje alebo prednáša na univerzite, je v nej vzdelaný. To je tzv. západný pohľad na teológiu. Na východe – iba niektorí svätí – sv. Ján Teológ, sv. Gregor Teológ, sv. Simeon Teológ a pod. Teológia svätých vychádza z biblického citátu listu sv. Jána: „Každý, kto miluje, narodil sa z Boha a pozná Boha. Kto nemiluje, nepoznal Boha, lebo Boh je láska.“ (1Jn 4, 7-8)

Ak je teológia poznaním Boha, tak potom samotné Zjavenie zarovnáva hranice teológie do nadprirodzeného daru lásky. Láska, ako najvyšší dar, ktorý ospevuje aj sv. Pavol v liste Korinťanom vo svojom hymne na lásku, je najvyšším zdrojom pravého poznania lásky: „Keby som hovoril ľudskými jazykmi aj anjelskými, a lásky by som nemal, bol by som ako cvendžiaci kov a zuniaci cimbal. A keby som mal dar proroctva a poznal všetky tajomstvá a všetku vedu a keby som mal takú silnú vieru, že by som vrchy prenášal, a lásky by som nemal, ničím by som nebol.“ Ba dokonca Pavol považuje iné dary milosti, dokonca aj viery či poznania, za zbytočné, ak by chýbal tento najväčší dar.

Teológia svätých objavuje tento najvyšší dar milosti, ako najväčší poklad daný Cirkvi Kristom skrze Ducha Svätého. Jedným z proroctiev II. vatikánskeho koncilu je tvrdenie V. kapitoly Lumen Gentium o všeobecnom povolaní každého kresťana k svätosti života. A svätosť podľa koncilu spočíva v dokonalosti v láske. Ján Pavol II. to prízvukuje ešte viac vo svojom liste pre kresťanov do tretieho tisícročia, v ktorom prorocky vyhlasuje: „A neváham v prvom rade povedať, že perspektíva, v ktorej sa má niesť celá pastoračná cesta, je perspektíva svätosti. A neváham v prvom rade povedať, že perspektíva, v ktorej sa má niesť celá pastoračná cesta, je perspektíva svätosti.“

A tak, ak by kresťan mal všetky dary milosti, ale chýbala by mu svätosť, teda dokonalosť v láske, ktorá je nerozlučne láskou k Bohu a k blížnemu, nič by mu to neosožilo. Cirkev početnými kanonizáciami poukazuje na prítomnosť tohto najväčšieho daru Ducha Svätého, ktorý účinkuje v jednotlivých údoch Cirkvi. Ak sa vrátime k pôvodnému predpokladu, že Boha nemožno poznať bez tohto daru lásky Ducha Svätého, tak môžme dospieť k záveru, že nemožno Boha poznať bez svätosti.

Autor: ThLic. Jozef Vadkerti