72. Krst nech sa podľa možnosti udeľuje v nedeľu. Vtedy si totiž Cirkev pripomína veľkonočné tajomstvo. Krst sa vysluhuje za účasti veriacich, najmä príbuzných.
73. Dieťa majú dať pokrstiť otec a matka. Sprevádzajú ich krstní rodičia.
74. Veriaci môžu spievať vhodný žalm alebo inú vhodnú pieseň. Zatiaľ krstiteľ v albe alebo v superpelícii a štóle, prípadne aj v pluviáli (jeho farba sa riadi príslušným sviatočným dňom), ide s miništrantmi ku bráne kostola alebo na to miesto v kostole, kde sa zhromaždili rodičia a krstní rodičia s krstniatkom.
75. Kňaz pozdraví prítomných, najmä rodičov a krstných rodičov, a vyjadrí radosť nad tým, že rodičia prijali dieťa ako Boží dar. Veď Boh je prameňom všetkého života a teraz chce dieťaťu uštedriť aj svoj vlastný život.
OBRAD
Kňaz: V mene Otca i Syna i Ducha Svätého.
Pán s vami. (Alebo: Milosť nášho Pána Ježiša Krista … )
R. I s duchom tvojím.
Milí rodičia a krstní rodičia, drahí bratia a sestry, s radosťou vás vítam v tomto Božom chráme. Zhromaždili ste sa, aby ste boli svedkami krstnej slávnosti, pri ktorej sa duchovne znovuzrodí toto dieťa a stane sa dieťaťom Božím a členom Kristovej Cirkvi. Vy, milí rodičia, prijali ste dieťa s radosťou ako Boží dar, lebo Boh je prameňom všetkého života. A teraz vo svojej nekonečnej láske chce dať vášmu dieťaťu nový, božský život, aby mohlo žiť s ním večne.
76. Kňaz sa opýta rodičov:
Kňaz: Aké meno dávate svojmu dieťaťu?
Rodičia: M.
Kňaz: Čo si žiadate od Božej Cirkvi pre M. ?
Rodičia: Krst.
77. Kňaz potom osloví rodičov takto (alebo podobne):
Milí rodičia, žiadate krst pre svoje dieťa. Tým beriete na seba povinnosť vychovávať ho vo viere, aby potom zachovávalo Božie prikázania a milovalo Pána Boha a svojho blížneho, ako nás o tom poučil Kristus. Ste si vedomí tejto povinnosti?
Rodičia: Áno.
78. Kňaz sa obráti ku krstným rodičom a pýta sa ich takto (alebo podobne):
A vy, krstní rodičia, máte pomáhať rodičom plniť túto povinnosť. Ste ochotní im v tom pomáhať?
Krstní rodičia: Áno.
79. Kňaz potom pokračuje:
M. (Milé dieťa), svätá matka Cirkev ťa prijíma s veľkou radosťou. V jej mene ta poznačujem znakom kríža.
A bez slova poznačí dieťa krížom na čele. Potom vyzve rodičov, pripadne aj krstných rodičov, aby aj oni poznačili dieťa znakom kríža:
Aj vy, rodičia (a krstní rodičia), poznačte dieťa na čele znakom Krista, nášho Spasiteľa.
Rodičia (a krstní rodičia) mlčky poznačia dieťa znakom kríža.
80. Kňaz vyzve prítomných, aby sa zúčastnili na bohoslužbe slova:
Milí rodičia, drahí veriaci, zúčastnite sa teraz nábožne na bohoslužbe slova, aby sme sa pred úkonom sviatostného tajomstva posilnili vo viere a aby sme spoločnou modlitbou vyprosili hojné ovocie sviatosti.
Idú na miesto, kde sa bude konať bohoslužba slova. Spievajú primeranú pieseň, napr. žalm 84, 7-9ab alebo prvý verš z piesne JKS č. 492.
II. BOHOSLUŽBA SLOVA
BIBLICKÉ ČITANIA A HOMÍLIA
81. Číta sa jedna alebo aj dve z perikop určených pre slávnosť krstu. Z evanjeliových čítaní sú to predovšetkým: Jn 3, 1-6; Mt 28, 18-20; Mk 1,9-11; Mk 1, 13-16. Z ďalších, ktoré sú v dodatku, možno vybrať podľa želania rodičov, prípadne tie, ktoré sa dotýkajú ich duchovných potrieb.
Ak sú dve čítania, možno spievať aj responzóriové žalmy a verše, ako sú uvedené v dodatku, str. 67 a nasl.
Čítanie zo sv. evanjelia podľa Marka (1, 9 – 11)
V tých dňoch prišiel Ježiš z galilejského Nazareta a Ján ho pokrstil v Jordáne. Len čo vystúpil z vody, videl, ako sa otvorili nebesia a Duch ako holubica zostúpil na neho. A z neba zaznel hlas: „Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie.“
Počuli sme slovo Pánovo.
82. Po čítaní povie kňaz krátku homíliu. V nej objasní, čo sa prečítalo, privedie prítomných k hlbšiemu chápaniu sviatosti krstu a povzbudí najmä rodičov a krstných rodičov k plneniu povinností, ktoré vyplývajú z krstu.
83. Po homílii alebo po prosbách, prípadne medzi nimi, sa odporúča chvíľka ticha. Krstiteľ vyzve všetkých, aby sa v srdci modlili. Možno pripojiť aj vhodnú pieseň na slová aklamácií, hymnov a tropárií, ako sú uvedené v dodatku, prípadne spievať druhý verš piesne JKS č. 492.
SPOLOČNÁ MODLITBA
84. Nasleduje spoločná modlitba:
Bratia a sestry, prosme nášho milosrdného Pána Ježiša za toto dieťa, ktoré má prijať milosť krstu. Modlime sa aj za jeho rodičov a krstných rodičov i za všetkých pokrstených.
1. Pane Ježišu, daj tomuto dieťaťu účasť na tajomstve tvojej smrti a zmŕtvychvstania.
Všetci: Prosíme ťa, vyslyš nás.
2. Udeľ mu milosť znovuzrodenia a začleň ho do svätej Cirkvi.
3. Upevni ho vo viere a urob z neho verného učeníka a svedka tvojho evanjelia.
4. Pomáhaj mu k svätosti života a veď ho do radostí svojho kráľovstva.
5. Pane Ježišu, daj týmto rodičom i krstným rodičom živú vieru, aby boli dobrým príkladom pre svoje dieťa.
6. Zachovaj vo svojej láske aj rodinu tohto dieťaťa.
7. Aj nás všetkých obnov, Pane, aby sme si živšie uvedomili svoje znovuzrodenie v krste.
85. Teraz kňaz vyzve prítomných, aby vzývali svätých.
Kňaz: A teraz sa obráťme k svätým o pomoc.
Svätá Mária, Matka Božia, oroduj za nás.
Svätý Ján Krstiteľ, oroduj za nás.
Svätý Jozef, oroduj za nás.
Svätý Peter a Pavol, orodujte za nás.
Možno pridať i mená ďalších svätcov, predovšetkým patróna dieťaťa, kostola a obce.
Svätý M., (patrón dieťaťa), oroduj za nás.
Svätí anjeli strážcovia, orodujte za nás.
Všetci Boží svätí a sväté, orodujte za nás.
EXORCIZMUS A PREDKRSTOVÉ POMAZANIE
86. Po spoločnej modlitbe kňaz sa modli s vystretými rukami nad dieťaťom:
Všemohúci večný Bože,
ty si poslal na svet svojho Syna,
aby zlomil moc zlého ducha, ducha neprávosti,
a vytrhol nás z temnôt a preniesol
do obdivuhodného svetla tvojho kráľovstva;
pokorne ťa prosíme:
zbav toto dieťa dedičného hriechu,
urob z neho chrám svojej slávy
a daj, aby v ňom prebýval Duch Svätý.
Skrze Krista, nášho Pána.
Všetci: Amen.
Iná formula exorcizmu:
Všemohúci Pane Bože,
ty si poslal svojho jednorodeného Syna,
aby nás vyslobodil z otroctva hriechu
a obdaroval slobodou Božích detí.
Čo najpokornejšie ťa prosíme za toto dieťa;
ty vieš, že svet ho bude zvádzať
a ono bude musieť zápasiť s pokušením diabla.
Silou umučenia a zmŕtvychvstania tvojho Syna
vysloboď ho teraz zo skazy dedičného hriechu
a potom vyzbrojeného milosťou Kristovou
neprestajne ochraňuj na ceste života.
Skrze Krista, nášho Pána.
Všetci: Amen.
87. Kňaz pokračuje:
Nech ťa posilňuje sila Krista, nášho Spasiteľa;
na znak toho ťa pomažeme olejom spásy
v Kristovi, našom Pánovi,
ktorý žije a kraľuje na veky vekov.
Všetci: Amen.
Potom kňaz pomaže dieťa na prsiach olejom katechumenov.
88. Predkrstové pomazanie sa môže vynechať, ak to biskupská konferencia uzná zo závažných dôvodov za vhodné.
Aj u nás sa toto predkrstové pomazanie môže vynechať, a to v jednotlivých prípadoch, ak sú na to určité dôvody, napr. studený kostol, nevhodné oblečenie dieťaťa a pod.
V takomto prípade kňaz povie iba túto formulu:
Nech ta posilňuje sila Krista, nášho Spasiteľa, ktorý žije a kraľuje na veky vekov.
Všetci: Amen.
A hneď bez slova položí ruku na dieťa.
89. Potom sa ide ku krstiteľnici alebo do presbytéria, podľa toho, kde je vhodnejšie udeľovať krst.
III. SLÁVNOSŤ KRSTU
90. Pri krstiteľnici kňaz krátko pripomenie prítomným obdivuhodný úmysel Pána Boha, ktorý chce vodou posvätiť dušu i telo človeka. Môže to urobiť týmito alebo podobnými slovami:
Modlime sa, milovaní bratia a sestry, k Bohu Otcu všemohúcemu, aby daroval tomuto dieťaťu nový život z vody a z Ducha Svätého.
SVÄTENIE VODY
91. Kňaz sa obráti ku krstnému prameňu a takto ho svätí:
Kňaz: Dobrotivý Otče, ty nám v krstnom prameni dávaš nový život, život Božích detí.
Všetci: Velebíme ťa, Bože.
Kňaz: Ty vo svojom Synovi Ježišovi Kristovi spájaš v jeden ľud všetkých, čo sú pokrstení vodou a Duchom Svätým.
Všetci: Velebíme ta, Bože.
Kňaz: Ty vlievaš do našich sŕdc Ducha svojej lásky a dávaš nám slobodu a svoj pokoj.
Všetci: Velebíme ta, Bože.
Kňaz: Ty posielaš kresťanov, aby všetkým ľuďom radostne hlásali Kristovo evanjelium.
Všetci: Velebíme ťa, Bože.
Kňaz: Požehnaj, Bože, túto vodu, ktorou pokrstíme tvojho služobníka M. (tvoju služobnicu M.). Veď si ho (ju) vo viere Cirkvi povolal k prameňu znovuzrodenia, aby mal (a) život večný. Skrze Krista, nášho Pána.
Všetci: Amen.
92. Vo veľkonočnej dobe, ak má kňaz krstnú vodu posvätenú pri Veľkonočnej vigílii, vynecháva sa formula posvätenia vody (Požehnaj, Bože, túto vodu) a namiesto ne) sa povie nasledujúca modlitba. Predchádzajúca časť sa však vždy hovorí, aby nechýbal prvok vďaky a prosby.
Bože, daj, aby sa z tejto posvätenej vody duchovne znovuzrodil (a) tvoj služobník M. (tvoja služobnica M.). Veď‘ si ho (ju) vo viere Cirkvi povolal k prameňu znovuzrodenia, aby mal (a) život večný. Skrze Krista, nášho Pána.
Všetci: Amen.
Iné formuly posvätenia vody pozri v dodatku.
ZRIEKNUTIE SA ZLÉHO DUCHA A VYZNANIE VIERY
93. Kňaz sa prihovorí k rodičom a krstným rodičom týmito slovami:
Milí rodičia a krstní rodičia, priniesli ste toto dieťa na krst. Dobrý Pán Boh mu dá v tejto sviatosti nový život. Dieťa sa znovuzrodí z vody a z Ducha Svätého. Usilujte sa vychovávať toto dieťa tak, aby sa v ňom božský život stále zveľaďoval. Chráňte ho pred hriechom, lebo hriech ohrozuje boží život v človekovi.
Ak ste teda v duchu viery ochotní vziať na seba túto úlohu, pripomeňte si, že aj vy sami ste boli pokrstení; zrieknite sa hriechu a vyznajte vieru v Ježiša Krista, ako v neho verí Cirkev. V tejto viere sa udeľuje deťom krst.
94. Potom sa kňaz pýta:
Kňaz: Zriekate sa zlého ducha?
Rodičia a krstní rodičia: Zriekam.
Kňaz: Aj všetkých jeho skutkov?
Rodičia a krstní rodičia: Zriekam.
Kňaz: Aj všetkých jeho pokušení?
Rodičia a krstní rodičia: Zriekam.
95. Potom kňaz vyžiada od rodičov a krstných rodičov trojité vyznanie viery:
Kňaz: Veríte v Boha, Otca všemohúceho, Stvoriteľa neba i zeme?
Rodičia a krstní rodičia: Verím.
Kňaz: Veríte v Ježiša Krista, jeho jediného Syna a nášho Pána, narodeného z Márie Panny, umučeného a pochovaného, ktorý vstal z mŕtvych a sedí po pravici Otca?
Rodičia a krstní rodičia: Verím.
Kňaz; Veríte v Ducha Svätého, vo svätú katolícku Cirkev, v spoločenstvo svätých, v odpustenie hriechov, vo vzkriesenie tela a v život večný?
Rodičia a krstní rodičia: Verím.
96. Všetci zhromaždení spolu s kňazom vyslovia svoj súhlas s týmto vyznaním viery.
Toto je viera naša, toto je viera Cirkvi. Túto vieru vyznávame a ona je našou slávou v Ježišovi Kristovi, našom Pánovi.
Všetci: Amen.
Túto formulu podľa okolností možno nahradiť aj inou schválenou formulou, alebo možno zaspievať pieseň, ktorou by zhromaždení vyjadrili svoju spoločnú vieru.
(U nás pieseň č. 492 z JKS: Bože, verím.)
KRST
97. Kňaz vyzve rodinu, aby pristúpila ku krstiteľnici. Pýta sa rodičov a krstných rodičov:
My všetci sme teraz s vami vyznali vieru Cirkvi. Chcete teda, aby M. bol (a) pokrstený (á) v tejto viere?
Rodičia a krstní rodičia: Chceme.
Kňaz hneď krstí dieťa a hovorí:
M., ja ta krstím v mene Otca
poleje dieťa vodou alebo ho ponorí do vody prvý raz,
i Syna
poleje dieťa vodou alebo ho ponorí do vody druhý raz.
i Ducha Svätého.
poleje dieťa vodou alebo ho ponorí do vody tretí raz.
Po krste dieťaťa sa odporúča zvolanie, ako je v dodatku, (str. 81-84). napr:
Otvor náruč, svätá Cirkev, a objím dieťa, ktoré vo vode znovuzrodil svätý Duch Boží.
Keď sa krst udeľuje liatím vody, dieťa má držať matka alebo otec. Kde je však zvykom, že dieťa drží krstná matka alebo krstný otec, môže sa tento zvyk ponechať. Oni zodvihnú dieťa aj z krstného prameňa, kde sa udeľuje krst ponorením.
IV. VYSVETĽUJÚCE OBRADY
POMAZANIE PO KRSTE
98. Kňaz hovorí:
Všemohúci Boh, Otec nášho Pána Ježiša Krista,
oslobodil ťa od hriechu,
znovuzrodil ťa z vody a z Ducha Svätého
a začlenil ťa medzi svoj ľud.
Teraz ťa poznačuje krizmou spásy,
aby si bol údom Krista kňaza, proroka a kráľa
a mal život večný.
Všetci: Amen.
Tu kňaz mlčky pomaže sv. krizmou dieťa na temene hlavy.
ODOVZDANIE BIELEHO RÚCHA
99. Kňaz hovorí:
M., stal (a) si sa novým stvorením a obliekol (obliekla) si sa v Krista. Toto biele rúcho nech ti je znakom tejto hodnosti. Tvoji rodičia a príbuzní budú ti pomáhať slovom i príkladom, aby si ho priniesol (priniesla) nepoškvrnené do života večného.
Všetci: Amen.
A položí na dieťa biele rúcho. Iná farba sa nepripúšťa, iba ak by to vyžadoval miestny zvyk. Odporúča sa, aby si každá rodina zadovážila krstnú košieľku.
ODOVZDANIE ZAŽATEJ SVIECE
100 Kňaz vezme do rúk veľkonočnú sviecu a povie:
Prijmite svetlo Kristovo.
Otec alebo krstný otec (krstná matka) zažne sviecu svojho dieťaťa od veľkonočnej sviece.
101. Potom kňaz hovorí:
Milí rodičia a krstná matka (krstný otec, krstní rodičia), vám sa zveruje toto svetlo. Dbajte o to, aby vaše dieťa kráčalo vždy vo svetle Kristovom ako dieťa svetla a vytrvalo vo viere až do konca. Tak bude môcť ísť so všetkými svätými v ústrety Pánovi, keď‘ príde v nebeskej sláve.
V. ZÁVEREČNÉ OBRADY
102. Ak sa krst nekonal v presbytériu, ide sa teraz k oltáru. Nesie sa aj zažatá svieca pokrsteného dieťaťa.
Bolo by dobré, keby sa pritom spievala vhodná krstná pieseň, napr.:
Vy, čo ste boli pokrstení v Kristovi,
v Krista ste sa obliekli. (Aleluja, aleluja.)
Iné spevy pozri v dodatku
MODLITBA PÁNA
103. Kňaz stojí pred oltárom a osloví rodičov, krstného rodiča (krstných rodičov) a ostatných prítomných takto (alebo podobne):
Bratia a sestry, toto dieťa sa teraz krstom znovuzrodilo a stalo sa Božím dieťaťom. Keď neskôr prijme sviatosť birmovania, dostane plnosť darov Ducha Svätého a bude svedčiť o Kristovi. A keď‘ prijme Sviatosť Oltárnu, bude mat účasť na oltárnej obete a v Cirkvi bude volať Pána Boha svojím Otcom. Aj my sme boli prijatí za Božie deti. Preto sa v duchu Božích deti modlime v jeho mene, ako nás naučil náš Pán:
104. Spolu s kňazom sa všetci modlia:
Otče náš, ktorý si na nebesiach,
posväť sa meno tvoje,
príď kráľovstvo tvoje,
buď vôľa tvoja ako v nebi tak i na zemi.
Chlieb náš každodenný daj nám dnes
a odpusť nám naše viny,
ako i my odpúšťame svojim vinníkom,
a neuvoď nás do pokušenia,
ale zbav nás od zlého.
104a. Potom kňaz povie:
Milí rodičia, teraz obetujte svoje dieťa nebeskému Otcovi.
Rodičia trochu nadvihnú dieťa a hovoria (kňaz môže predriekať):
Bože, žehnaj naše dieťa,
aby jeho život bol tebe na slávu, jemu na spásu,
nám na radosť
a svetu na osoh.
POŽEHNANIE A PREPUSTENIE
105. Kňaz žehná matku, ktorá drží v náručí svoje dieťa. Rozprestrie nad ňu ruky a hovorí:
Nech žehná matku tohto dieťaťa Pán Boh všemohúci,
ktorý vo svojom Synovi, narodenom z Márie Panny,
dáva kresťanským matkám radostnú nádej,
že ich deti budú mat život večný.
A keď teraz ďakuje za dar dieťaťa,
nech jej dá milosť,
aby aj so svojím dieťaťom neprestajne vzdávala vďaky
v Ježišovi Kristovi, našom Pánovi.
Všetci: Amen.
Kňaz žehná otca
Nech žehná otca tohto dieťaťa pán Boh všemohúci,
darca života pozemského, a nebeského
a nech mu dá milosť,
aby spolu so svojou manželkou
bol svojmu dieťaťu prvým svedkom viery v Ježišovi Kristovi, našom Pánovi.
Všetci: Amen.
Kňaz žehná aj ostatných prítomných:
Nech žehná tu prítomných veriacich Pán Boh všemohúci,
ktorý nás z vody a z Ducha Svätého
znovuzrodil pre život večný;
nech im dá milosť, aby boli vždy a všade
živými členmi jeho ľudu
a nech im uštedri svoj pokoj
v Ježišovi Kristovi, našom Pánovi.
Všetci: Amen.
Kňaz: Nech vás žehná všemohúci Boh, otec i Syn i Duch Svätý.
Všetci: Amen.
Kňaz: Iďte v mene Božom.
Všetci: Amen.
Iné formuly požehnania pozri v dodatku.
106. Po požehnaní sa môže zaspievať pieseň, ktorá by vyjadrovala veľkonočnú radosť a poďakovanie, napr. chválospev Panny Márie: Velebí moja duša Pána.
Kde je zvykom zaniesť pokrstené dieťa k oltáru Panny Márie, tento zvyk sa môže ponechať.
KATECHIZMUS KATOLÍCKEJ CIRKVI píše o KRSTE
KKC 14
Tí, čo skrze vieru a Krst patria Kristovi, sú povinní vyznávať pred ľuďmi Krstnú vieru. Preto Katechizmus najprv vysvetľuje, v čom spočíva Zjavenie, ktorým sa Boh obracia na človeka a dáva sa mu, a viera, ktorou človek odpovedá Bohu (prvý oddiel). Vyznanie viery zhŕňa dary, ktoré Boh ako Pôvodca každého dobra, ako Vykupiteľ a Posvätiteľ dáva človeku, a usporadúva ich okolo „troch kapitol“ nášho Krstu: je to viera v jedného Boha: Otca všemohúceho, Stvoriteľa; v Ježiša Krista, jeho Syna, nášho Pána a Spasiteľa; a v Ducha Svätého vo svätej Cirkvi (druhý oddiel).
KKC 189
Prvé „vyznanie viery“ sa robí pri Krste.(1237) „Vyznanie viery“ je predovšetkým Krstným vyznaním viery.(232) Pretože sa Krst udeľuje „v mene Otca i Syna i Ducha Svätého“ (Mt 28,19), pravdy viery vyznávané pri Krste sa členia podľa ich vzťahu k trom osobám Najsvätejšej Trojice.
KKC 403
Cirkev, nasledujúc svätého Pavla, vždy učila, že nesmiernu biedu, ktorá dolieha na ľudí, ich náklonnosť na zlé a ich podrobnosť smrti(2606) nemožno pochopiť bez ich spojitosti s Adamovým hriechom a so skutočnosťou, že Adam na nás preniesol hriech, ktorým postihnutí sa všetci rodíme a ktorý je „smrťou duše“. (1250) Na základe tejto istoty viery Cirkev udeľuje Krst na odpustenie hriechov aj malým deťom, ktoré sa nedopustili osobného hriechu.
KKC 405
Hoci je dedičný hriech každému vlastný, ani u jedného Adamovho potomka nemá povahu osobnej viny. Je pozbavením prvotnej svätosti a spravodlivosti, ale ľudská prirodzenosť nie je úplne skazená: je zranená vo svojich prirodzených silách, podrobená nevedomosti, utrpeniu a moci smrti a náchylná na hriech(2515) (táto náchylnosť na zlé sa volá „žiadostivosť“). Krst tým, že dáva život v Kristovej milosti, zotiera dedičný hriech a obracia človeka k Bohu. Ale následky tohto hriechu pre oslabenú a na zlé náchylnú prirodzenosť ostávajú v človekovi a vyzývajú ho do duchovného boja.(1264)
KKC 535
Začiatkom Ježišovho verejného života je jeho Krst, ktorý prijal od Jána v Jordáne. Ján „hlásal Krst pokánia na odpustenie hriechov“(719-720) (Lk 3,3). Prichádzali zástupy hriešnikov, mýtnikov a vojakov, farizejov a saducejov i prostitútok, aby sa mu dali poKrstiť. „Vtedy prišiel Ježiš.“ Krstiteľ váha, Ježiš nalieha – a prijíma Krst.(701) Vtedy zostupuje na Ježiša Duch Svätý v podobe holubice a z neba zaznieva hlas: „Toto je môj milovaný Syn“ (Mt 3,13-17). To je zjavenie („epifánia“) Ježiša ako Mesiáša(438) Izraela a Božieho Syna.
KKC 536
Pre Ježiša je jeho Krst prijatím a začiatkom jeho poslania ako trpiaceho Služobníka. Dáva sa započítať medzi hriešnikov. (606) Už je „Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta“(1224) (Jn 1,29). Už anticipuje „Krst“ svojej krvavej smrti. Už prichádza splniť „všetko, čo je spravodlivé“ (Mt 3,15), čiže úplne sa podriaďuje vôli svojho Otca: z lásky súhlasí s týmto Krstom smrti na odpustenie našich hriechov. (444) Na tento súhlas odpovedá hlas Otca, ktorý vkladá do svojho Syna všetko svoje zaľúbenie. (727) Zostupuje Duch Svätý, ktorého má Ježiš v plnosti už od svojho počatia, a „spočinie“ na ňom. Ježiš bude prameňom Ducha pre celé ľudstvo.(739) Pri jeho Krste „sa… otvorilo nebo“ (Mt 3,16), ktoré zatvoril Adamov hriech. A zostúpenie Ježiša a Ducha Svätého posvätilo vody ako predzvesť nového stvorenia.
KKC 537
Krst sviatostne pripodobňuje kresťana Ježišovi,(1262) ktorý vo svojom Krste anticipuje svoju smrť a svoje zmŕtvychvstanie. Kresťan má vstúpiť do tohto tajomstva pokorného zníženia sa a kajúcnosti, zostúpiť s Ježišom do vody, aby spolu s ním vystúpil, a znovu sa narodiť z vody a z Ducha, aby sa v Synovi stal Otcovým milovaným synom a žil „novým životom“ (Rim 6,4):
„Krstom sa pochovajme s Kristom, aby sme s ním vstali z mŕtvych;(628) zostúpme s ním, aby sme spolu s ním boli aj povýšení; vystúpme s ním, aby sme spolu s ním boli aj oslávení.“
Tak sa stalo, „že z toho, čo sa odohralo v Kristovi, sme poznali, že po kúpeli vodou zlieta na nás z nebeských brán Duch Svätý a preniká nás pomazaním nebeskej slávy a že po adoptovaní hlasom Otca sa stávame [Božími] synmi.“
KKC 538
Evanjeliá hovoria o čase Ježišovej samoty na púšti hneď po tom, ako prijal Krst od Jána. Ježiš „pobádaný Duchom“ na púšť zostáva tam štyridsať dní bez jedla; žije medzi divou zverou a anjeli mu posluhujú. (394) Keď sa tento čas končí, satan ho trikrát pokúša tým, že podrobuje skúške jeho synovský vzťah k Bohu.(518) Ježiš odráža tieto útoky, ktoré sú opakovaním Adamovho pokušenia v raji a Izraela na púšti, a diabol „na čas od neho odišiel“ (Lk 4,13).
KKC 720
Nakoniec Duch Svätý začína s Jánom Krstiteľom v predobraze to, čo uskutoční s Kristom a v Kristovi: navrátenie Božej „podoby“ človekovi. Jánov Krst bol Krstom na pokánie, Krst vodou a Duchom(535) bude novým narodením.
KKC 903
Ak laici majú potrebné vlastnosti, môžu byť natrvalo prijatí do služby(1143) lektorov a akolytov. „Kde to vyžaduje potreba Cirkvi a je nedostatok služobníkov, môžu aj laici, hoci nie sú lektormi alebo akolytmi, zastávať niektoré ich služby, totiž vykonávať službu slova, viesť liturgické modlitby, udeľovať Krst a rozdávať sväté prijímanie, podľa právnych predpisov“
KKC 977
Náš Pán spojil odpustenie hriechov s vierou a Krstom: „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu. Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený“ (Mk 16,15-16). Krst je prvá a hlavná sviatosť na odpustenie hriechov, lebo nás zjednocuje s Kristom, ktorý bol vydaný za naše hriechy a bol vzkriesený na naše ospravodlivenie, aby sme „žili novým životom“ (Rim 6,4).
KKC 980
Pokrstený sa teda môže zmieriť s Bohom(1422-1484) a s Cirkvou sviatosťou pokánia:
„Cirkevní Otcovia právom nazvali pokánie ,akýmsi namáhavým Krstom‘, Táto sviatosť pokánia je však taká potrebná na spásu pre tých, čo po Krste padli, ako je potrebný sám Krst pre tých, čo ešte nie sú znovuzrodení.“
KKC 985
Krst je prvá a hlavná sviatosť na odpustenie hriechov: zjednocuje nás s Kristom, ktorý zomrel a vstal z mŕtvych, a dáva nám Ducha Svätého.
KKC 1213
Svätý Krst je základom celého kresťanského života, vstupnou bránou do života v Duchu (vitae spiritualis ianua), ako aj bránou, ktorá otvára prístup k ostatným sviatostiam. Krstom sme oslobodení od hriechu a znovuzrodení ako Božie deti, stávame sa Kristovými údmi, sme začlenení do Cirkvi a dostávame účasť na jej poslaní: „A tak sa Krst správne a vhodne definuje ako sviatosť znovuzrodenia skrze vodu v slove.“
KKC 1214
Táto sviatosť sa volá Krst (po latinsky baptismus) podľa hlavného obradu, ktorým sa udeľuje: Krstiť je po grécky baptizein, čo znamená „ponoriť“, „pohrúžiť“. „Ponorenie“ do vody(628) symbolicky vyjadruje pochovanie katechumena v Kristovu smrť, odkiaľ vychádza skrze vzkriesenie s Kristom ako nové stvorenie“ (2Kor 5,17; Gal 6,15).
KKC 1220
Ak je pramenitá voda symbolom života, morská voda je symbolom smrti. Preto mohla byť predobrazom tajomstva kríža.(1010) Podľa tejto symboliky Krst znamená spoločenstvo s Kristovou smrťou.
KKC 1226
Odo dňa Turíc Cirkev slávila a vysluhovala svätý Krst. A skutočne svätý Peter vyhlasuje zástupu vzrušenému jeho kázaním: „Robte pokánie a nech sa každý z vás dá pokrstiť v mene Ježiša Krista(849) na odpustenie svojich hriechov a dostanete dar Svätého Ducha“ (Sk 2,38). Apoštoli a ich spolupracovníci udeľujú Krst každému, kto verí v Ježiša: židom, bohabojným i pohanom. Krst sa vždy javí ako spojený s vierou: „Ver v Pána Ježiša a budeš spasený ty aj tvoj dom,“ hovorí svätý Pavol strážcovi väzenia vo Filipách. A rozprávanie pokračuje: „… a hneď sa dal pokrstiť on i všetci jeho domáci“ (Sk 16,31.33).
KKC 1227
Podľa svätého apoštola Pavla veriaci má Krstom účasť na Kristovej smrti; je s ním pochovaný a s ním vstáva z mŕtvych:(790)
„Neviete, že všetci, čo sme boli pokrstení v Kristovi Ježišovi, v jeho smrť sme boli pokrstení? Krstom sme teda s ním boli pochovaní v smrť, aby sme tak, ako bol Kristus vzkriesený z mŕtvych Otcovou slávou, aj my žili novým životom“ (Rim 6,3-4).
Pokrstení si „obliekli Krista“. Pôsobením Ducha Svätého je Krst kúpeľom, ktorý očisťuje, posväcuje a ospravodlivuje.
KKC 1228
Krst je teda kúpeľom vody, v ktorom „neporušiteľné semeno“ Božieho slova spôsobuje svoj oživujúci účinok. Svätý Augustín o Krste hovorí: „Slovo sa pridáva k [hmotnému] prvku a vzniká sviatosť.“
KKC 1231
Kde sa Krst detí stal bežne zaužívanou formou slávenia tejto sviatosti, tento spôsob slávenia sa stal jediným úkonom, ktorý veľmi skrátene zahŕňa aj etapy, ktoré predchádzajú uvádzanie do kresťanského života. Krst detí už svojou povahou vyžaduje katechumenát po Krste. Nejde len o potrebné poučenie po Krste, ale aj o nevyhnutné rozvíjanie Krstnej milosti počas rastu osoby.(13) Tu je vlastné miesto katechézy.
KKC 1236
Hlásanie Božieho slova objasňuje zjavenú pravdu kandidátom Krstu i zhromaždeniu a vzbudzuje odpoveď viery, ktorá je neoddeliteľná od Krstu. Krst je totiž osobitným spôsobom „sviatosťou viery“,(1122) lebo je sviatostnou bránou do života viery.
KKC 1237
Keďže Krst znamená oslobodenie od hriechu a od jeho podnecovateľa diabla, nad kandidátom sa vyslovuje exorcizmus (alebo viacero exorcizmov). Celebrant ho pomaže olejom katechumenov alebo vloží na neho ruku(1673) a on sa výslovne zrieka satana. Takto pripravený môže vyznať vieru Cirkvi,(189) ktorej bude Krstom „zverený“.
KKC 1239
Potom nasleduje podstatný obrad sviatosti:(1214) Krst v pravom zmysle slova, ktorý naznačuje a spôsobuje odumretie hriechu a vstup do života Najsvätejšej Trojice, a to pripodobnením Kristovmu veľkonočnému tajomstvu. Krst sa najvýraznejšie udeľuje trojitým ponorením do Krstnej vody. Ale už od najstarších čias ho možno udeľovať aj tak, že sa trikrát leje voda na hlavu kandidáta.
KKC 1247
Od začiatkov Cirkvi je Krst dospelých najbežnejší tam, kde sa iba nedávno začalo hlásanie evanjelia. Katechumenát (príprava na Krst) má v tomto prípade dôležité miesto. Keďže je uvádzaním do viery a do kresťanského života, má pripraviť na prijatie Božieho daru v Krste, birmovaní a Eucharistii.
KKC 1250
Keďže sa deti rodia s padlou a dedičným hriechom (403) poškvrnenou ľudskou prirodzenosťou, aj ony potrebujú znovuzrodenie v Krste, aby boli vyslobodené z moci tmy a prenesené do kráľovstva slobody Božích detí, ku ktorej sú povolaní všetci ľudia. Krst detí zvlášť ukazuje, že milosť spásy je úplne nezaslúžený dar.(1996) Cirkev a rodičia by teda pripravili dieťa o neoceniteľnú milosť stať sa Božím dieťaťom, keby mu krátko po narodení neudelili Krst.
KKC 1252
Prax Krstiť malé deti je od nepamäti tradíciou Cirkvi. Od druhého storočia sú o nej výslovné svedectvá. Je však celkom možné, že už od začiatku kazateľskej činnosti apoštolov, keď prijali Krst celé „domy“, boli pokrstené aj malé deti.
KKC 1253
Krst je sviatosťou viery. (1123) Viera si však vyžaduje spoločenstvo veriacich. Jednotliví veriaci môžu veriť iba vo viere Cirkvi. Viera, ktorá sa vyžaduje na Krst, nie je viera dokonalá a zrelá,(168) ale je začiatkom, ktorý sa má rozvíjať. Katechumen alebo jeho Krstný rodič dostáva otázku: „Čo si žiadaš od Božej Cirkvi?“ A odpovedá: „Vieru!“
KKC 1254
U všetkých pokrstených, u detí i dospelých, má viera po Krste rásť. Preto Cirkev každý rok na Veľkonočnú vigíliu(2110) slávi obnovenie Krstných sľubov. Príprava na Krst privádza iba na prah nového života. Krst je prameňom nového života v Kristovi, z ktorého vyviera celý kresťanský život.
KKC 1257
Sám Pán Ježiš tvrdí, že Krst je nevyhnutne potrebný na spásu. (1129) Preto prikázal svojim učeníkom, aby ohlasovali evanjelium a Krstili všetky národy. Krst je nevyhnutne potrebný na spásu(161, 846) tým, ktorým sa ohlasovalo evanjelium a mali možnosť požiadať o túto sviatosť. Cirkev nepozná nijaký iný prostriedok na zaistenie vstupu do večnej blaženosti, iba Krst. Preto sa chráni, aby nezanedbala poslanie, ktoré dostala od Pána, čiže postarať sa, aby boli „znovuzrodení z vody a z Ducha“ všetci, ktorí môžu byť pokrstení. Boh zviazal spásu so sviatosťou Krstu, ale on sám nie je viazaný svojimi sviatosťami.
KKC 1258
Cirkev bola vždy pevne presvedčená, že tí, čo podstúpia smrť pre vieru, aj keď neprijali Krst, sú poKrstení svojou smrťou za Krista a s Kristom. Tento Krst krvi, takisto ako túžba po Krste, má účinky Krstu,(2473) hoci nie je sviatosťou.
KKC 1265
Krst nielenže očisťuje od všetkých hriechov, ale novopokrsteného robí aj „novým stvorením“ (2Kor 5,17), adoptívnym Božím synom, (505) ktorý sa stal účastným na Božej prirodzenosti, (460) Kristovým údom, Kristovým spoludedičom a chrámom Ducha Svätého.
KKC 1267
Krst nás robí údmi Kristovho tela.(782) „Preto… sme si navzájom údmi“ (Ef 4,25). Krst včleňuje do Cirkvi. Z Krstných prameňov sa rodí jediný Boží ľud Novej zmluvy, ktorý presahuje všetky prirodzené alebo ľudské hranice národov, kultúr, rás a pohlaví: „Veď my všetci… sme v jednom Duchu pokrstení v jedno telo“ (1Kor 12,13).
KKC 1268
Pokrstení sa stali „živými kameňmi“ na vbudovanie „do duchovného domu, do svätého kňazstva“ (1Pt 2,5). Krstom majú účasť na Kristovom kňazstve a na jeho prorockom a kráľovskom poslaní, sú „vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ, ľud určený na vlastníctvo,(1141) aby… zvestovali slávne skutky toho, ktorý“ ich „z tmy povolal do svojho obdivuhodného svetla“ (1Pt 2,9). Krst dáva účasť na spoločnom kňazstve veriacich.(784)
KKC 1271
Krst je základom spoločenstva všetkých kresťanov,(818, 838) aj tých, ktorí ešte nie sú v plnom spoločenstve s Katolíckou cirkvou: „Veď tí, čo veria v Krista a riadne prijali Krst, sú v istom, hoci nedokonalom spoločenstve s Katolíckou cirkvou… V Krste sú ospravodlivení vierou, včlenení do Krista, a preto sú právom poctení menom kresťan a synovia Katolíckej cirkvi ich oprávnene uznávajú za bratov v Pánovi.“ „Krst teda vytvára sviatostné puto jednoty jestvujúce medzi všetkými, ktorí boli jeho prostredníctvom znovuzrodení.“
KKC 1272
Pokrstený, včlenený Krstom do Krista, je pripodobnený Kristovi. Krst vtláča kresťanovi nezmazateľný duchovný znak (charakter), ktorý znamená, že patrí Kristovi. Nijaký hriech nemôže tento znak zotrieť, hoci hriech zabraňuje Krstu prinášať ovocie spásy. Krst, udelený raz navždy, nemožno opakovať.
KKC 1277
Krst je narodením pre nový život v Kristovi. Podľa Pánovej vôle je nevyhnutne potrebný na spásu ako sama Cirkev, do ktorej Krst vovádza.
KKC 1280
Krst vtláča do duše nezmazateľný duchovný znak, charakter, ktorý určuje pokrsteného na kresťanský náboženský kult. Pre tento charakter nemožno Krst opakovať.
KKC 1282
Už od najstarších čias sa Krst udeľuje deťom, lebo je Božou milosťou a Božím darom, ktorý nepredpokladá ľudské zásluhy; deti sú Krstené vo viere Cirkvi. Vstup do kresťanského života otvára prístup k pravej slobode.
KKC 1289
Aby sa lepšie naznačil dar Ducha Svätého, čoskoro sa ku vkladaniu rúk pridalo pomazanie voňavým olejom (krizmou).(695) Toto pomazanie objasňuje meno „kresťan“, ktoré znamená „pomazaný“ a je odvodené od mena samého Krista (grécke Christos značí Pomazaný),(436) ktorého „Boh pomazal Duchom Svätým“ (Sk 10,38). Obrad pomazania jestvuje až podnes na Východe aj na Západe. Preto sa táto sviatosť na Východe volá krizmácia, t. j. pomazanie krizmou,(1297) alebo (po grécky) myron, čo značí „krizma“. Na Západe názov confirmatio (v slovenčine birmovanie) naznačuje, že táto sviatosť potvrdzuje Krst a zároveň posilňuje Krstnú milosť.
KKC 1291
Jeden zvyk rímskej cirkvi – dvojité pomazanie krizmou po Krste – uľahčil rozvoj západnej praxe: prvé pomazanie,(1242) ktoré na novopokrstenom, keď vyšiel z Krstného kúpeľa, vykonal už kňaz, bolo dovŕšené druhým pomazaním, ktoré vykonal biskup na čele každého novopokrsteného. Prvé pomazanie svätou krizmou, ktoré udeľuje kňaz, ostalo spojené s Krstným obradom a znamená účasť pokrsteného na Kristovom prorockom, kňazskom a kráľovskom poslaní. Keď sa Krst udeľuje dospelému, po Krste sa dáva iba jedno pomazanie, a to birmovné.
KKC 1427
Ježiš vyzýva na obrátenie.(541) Táto výzva je podstatnou zložkou ohlasovania Kráľovstva: „Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu.“ (Mk 1,15). V kázaní Cirkvi sa táto výzva obracia predovšetkým na tých, ktorí ešte nepoznajú Krista a jeho evanjelium. Preto je Krst hlavným miestom prvého a základného obrátenia. Vierou v dobrú zvesť a Krstom sa človek zrieka zla a získava spásu,(1226) čiže odpustenie všetkých hriechov a dar nového života.
KKC 1434
Vnútorné pokánie kresťana sa môže prejavovať veľmi rozmanitým spôsobom. Písmo a Otcovia zdôrazňujú najmä tri formy:(1969) pôst, modlitbu a almužnu, ktoré vyjadrujú obrátenie vo vzťahu k sebe samému, vo vzťahu k Bohu a vo vzťahu k iným. Okrem úplného očistenia, ktoré spôsobuje Krst alebo mučeníctvo, uvádzajú ako prostriedky na odpustenie hriechov úsilie zmieriť sa so svojím blížnym, slzy pokánia, starostlivosť o spásu blížneho, orodovanie svätých a činorodú lásku, ktorá „zakrýva množstvo hriechov“ (1Pt 4,8).
KKC 1635
Podľa práva platného v Latinskej cirkvi miešané manželstvo, aby bolo dovolené, potrebuje výslovné povolenie cirkevnej vrchnosti. V prípade rozdielnosti kultu sa pre platnosť manželstva vyžaduje výslovný dišpenz od prekážky. Toto povolenie alebo tento dišpenz predpokladá, že obidve stránky poznajú a nevylučujú ciele a podstatné vlastnosti manželstva, ako aj to, že katolícka stránka potvrdí záväzky – s ktorými treba oboznámiť aj nekatolícku stránku – zachovať svoju vieru a zabezpečiť Krst a výchovu detí v Katolíckej cirkvi.
KKC 2520
Krst udeľuje tomu, kto ho prijíma, milosť očistenia(1264) od všetkých hriechov. Ale pokrstený musí naďalej bojovať proti žiadostivosti tela a nezriadeným túžbam. S Božou milosťou dosiahne víťazstvo:
— prostredníctvom čnosti a daru čistoty,(2337) lebo čistota umožňuje milovať úprimným a nerozdeleným srdcom;
— prostredníctvom čistého úmyslu,(1752) ktorý spočíva v zameraní na pravý cieľ človeka: pokrstený sa snaží prostým okom vo všetkom nájsť a plniť Božiu vôľu;
— prostredníctvom čistého pohľadu,(1762) vonkajšieho i vnútorného; ovládaním citov a obrazotvornosti; odmietaním akejkoľvek záľuby v nečistých myšlienkach, ktoré pobádajú k odvráteniu sa od cesty Božích prikázaní: „Pohľad vzbudzuje vášeň u nerozumných“ (Múd 15,5);
— prostredníctvom modlitby:(2846)
„Myslel som si, že zdržanlivosť je vo vlastných silách, o ktorých som si bol vedomý, že ich nemám, keďže som bol taký hlúpy, že som nevedel…, že nik nemôže byť zdržanlivý, ak mu [to] ty nedáš. Zaiste by si [mi to] bol dal, keby som bol klopal vnútorným vzdychaním na tvoj sluch a s pevnou vierou zložil na teba svoju starosť.“