Tu si môžete pozrieť video zo stretnutia pápeža Františka s nevidiacimi a nepočujúcimi, ktoré sa uskutočnilo dňa 29. marca 2014 vo Vatikáne.
Video je bez titulkov a bez prekladu. (Zdroj: Youtube)
Stretnutie Svätého Otca s nevidiacimi a nepočujúcimi
Vatikán 29. marca 2014 – Svätý Otec sa dnes stretol s vyše šiestimi tisíckami osôb so zrakovým a sluchovým postihnutím. V Aule Pavla VI. prijal členov troch asociácií, združujúcich zrakovo a sluchovo znevýhodnených ľudí. Iniciátorom stretnutia bolo „Apoštolské hnutie nevidiacich“ a zúčastnili sa na ňom aj členovia tzv. Malej misie pre nepočujúcich a niekoľko zástupcov Talianskeho zväzu nevidiacich a slabozrakých. Vo svojom príhovore sa pápež František sústredil práve na slovíčko „stretnutie” v kontexte témy „Svedkovia evanjelia za kultúru stretnutia“. Ako základný predpoklad uviedol stretnutie s Ježišom:
„Skutočne, ak chceme byť svedkami evanjelia, musíme stretnúť Ježiša. Kto ho naozaj pozná, stáva sa jeho svedkom. Ako Samaritánka, o ktorej sme čítali minulú nedeľu. Táto žena sa stretne s Ježišom, hovorí s ním a jej život sa mení. Vráti sa k svojim ľuďom a hovorí: „Poďte sa pozrieť na človeka, ktorý mi povedal všetko, čo som porobila! Nebude to Mesiáš?”(porov. Jn 4,29). Svedkom evanjelia je ten, kto sa stretol s Ježišom Kristom, kto ho spoznal, alebo lepšie povedané pocítil, že je ním poznaný, uznaný, rešpektovaný, milovaný, že mu odpustil, a toto stretnutie sa ho hlboko dotklo, naplnila ho nová radosť, nový zmysel života. Toto z neho vyžaruje, to komunikuje, odovzdáva ostatným.
Spomenul som Samaritánku, pretože je jasným príkladom ľudí, ktorých Ježiš rád stretával, aby ich urobil svedkami: ľudí marginalizovaných, vylúčených, opovrhovaných. Samaritánka takou bola aj ako žena, aj ako Samaritánka. Lebo Židia Samaritánmi veľmi opovrhovali. Ale spomeňme si ďalších, ktorých Ježiš chcel stretnúť, najmä ľudí poznačených chorobami a postihnutiami, uzdravoval ich a obnovoval ich plnú dôstojnosť. Je veľmi dôležité, že práve títo ľudia sa stanú svedkami nového prístupu, ktorý môžeme nazvať kultúrou stretnutia. Typickým príkladom je postava muža slepého od narodenia, ktorý nám bude predstavený v zajtrajšom evanjeliu (Jn 9,1-41). Ten muž bol slepý od narodenia a bol odsunutý na okraj v mene falošného ponímania, že jeho postihnutie je Božím trestom. Ježiš radikálne odmieta tento spôsob myslenia, ktorý je naozaj rúhavý, a na nevidiacom vyplní ‚Božie dielo‘ tým, že mu daruje zrak. Ale pozoruhodné je, že tento človek kvôli tomu, čo sa s ním stalo, sa stane svedkom Ježiša a jeho skutkov, ktoré sú skutkami Boha, života, lásky, milosrdenstva. Zatiaľ čo vodcovia farizejov z výšin svojej istoty odsúdia jeho, a tiež Ježiša ako ‚hriešnikov‘, uzdravený slepec s odzbrojujúcou jednoduchosťou obhajuje Ježiša a nakoniec vyznáva vieru v neho a tiež zdieľa jeho osud. Ježiš je vylúčený, aj on je vylúčený. Ale v skutočnosti tento človek vstupuje do novej komunity, založenej na viere v Ježiša Krista a bratskej láske.
Toto sú dve protichodné kultúry. Kultúra stretnutia a kultúra vylúčenia, odsúdenia, zaujatosti. Chorý alebo postihnutý človek práve vďaka svojej krehkosti a svojim ohraničeniam sa môže stať svedkom stretnutia: stretnutia s Ježišom, ktoré ho otvára pre život a vieru, a stretnutia s ostatnými, s komunitou. Skutočne len ten, kto uznáva svoju krehkosť, svoje hranice, môže vytvoriť bratské vzťahy solidarity v Cirkvi a v spoločnosti.“
V závere dnešnej audiencie sa Svätý Otec poďakoval zrakovo a sluchovo znevýhodneným za ich prítomnosť a povzbudil ich k odvahe napredovať na tejto ceste, ktorou kráčajú. Nasledovali osobné stretnutia, pozdravy, rozhovory. -jk-
Text zverejnený na internetovej stránke http://sk.radiovaticana.va/news/2014/03/29/stretnutie_svätého_otca_s_nevidiacimi_a_nepočujúcimi/slo-786040 Vatikánskeho rozhlasu