Na Vianoce 2014 sme v bratislavskom spoločenstve nepočujúcich (františkánsky kostol Zvestovania Pána, kaplnka sv. Rozálie) dostali darček – relikvie sv. Filipa Smaldoneho. Svätý Filip Smaldone (* 27. júla 1848 Neapol, Taliansko + 4. júna 1923 Lecce, Taliansko) je patrón a nebeský ochranca nepočujúcich.
Je to pre nás veľký dar pri príležitosti 25. výročia od 1. svätej omše, ktorá sa konala v kaplnke sv. Rozálie u františkánov.
Pri tejto príležitosti plánujeme niekoľko mesačnú duchovnú obnovu, počas ktorej budú tieto relikvie putovať po domácnostiach kde bývajú nepočujúci veriaci. Každá domácnosť a rodina sa bude modliť za ostatných nepočujúcich na Slovensku i po celom svete.
Rovnako budeme prosiť Boha, aby povolával kňazov k službe nepočujúcim.
Relikvia sv. Filipa Smaldoneho v Bratislave je kúsok z kosti svätca. Tento kúsok bol odobratí úctivým spôsobom pod dohladom odborníkov, aby mohli veriaci po celom svete vzdať úctu osobe sv. Filipa Smaldoneho a takto prehĺbiť svoju vieru v dobrého Boha, ktorý posilňoval i sv. Filipa.
– Relikvia sv. Filipa Smaldoneho sa nachádza aj v Prešove vo františkánskom kostole sv. Jozefa. K obom relikviam sa môžete dostať na požiadanie u bratov františkánov.
Úcta k svätým nás má posilňovať veriť a dôverovať Bohu, ktorému verili aj oni. Relikvia môže byť aj časť z tela svätého; predmet, ktorý používal; šaty, ktoré mal oblečené.
– Ján Pavol II. blahorečil Filipa Smaldoneho 12. mája 1996.
– Za svätého bol vyhlásený 15. októbra 2006 v Ríme pápežom Benediktom XVI.
– Je jedným z patrónov, nebeských ochrancov nepočujúcich.
Boh všetkej útechy, ty si povolal svätého Filipa Smaldoneho,
aby sa stal otcom a učiteľom nepočujúcich.
Udeľ nám na jeho orodovanie, i všetkým,
ktorí sa venujú službe ohlasovania Evanjelia nepočujúcim,
blaženosť života v nebeskom kráľovstve.
Skrze Krista nášho Pána. Amen
– Keď mal 12 rokov, burbonská monarchia bola zvrhnutá a Cirkev prechádzala ťažkým obdobím, ktoré vyvrcholilo vyhnanstvom neapolského arcibiskupa menom Sisto Riario Sforza do cudziny. Neočakávala sa sľubná budúcnosť, najmä pre mládež, ktorá na vlastnej koži pociťovala „pôrodné bolesti“ nového sociálneho, politického i náboženského smerovania. A práve počas tejto spoločenskej krízy sa Filip rozhodol pre kňazský život a službu Cirkvi.
– Počas štúdií filozofie a teológie sa chcel venovať charitatívnym prácam, predovšetkým nepočujúcim ľuďom, ktorí boli v tom čase v Neapole na okraji spoločnosti.
– Kňazom sa stal 23. septembra 1871 vo veku 24 rokov. Po vysviacke začal prednášať katechézy v tzv. „večerných kaplnkách“; pomáhal v rôznych farnostiach, predovšetkým v Santa Catalina vo Foro Magno; navštevoval chorých v nemocniciach aj v ich domovoch. Keď vypukol v Neapole mor, Filip sa tiež nakazil, ale bol uzdravený vďaka modlitbe k Panne Márii Pompejskej. Oddanosť k nej ho sprevádzala po celý zvyšok života.
– Rozmýšľal nad odchodom na misie. Ale jeho spovedník, ktorý ho viedol už od detstva, mu pomohol pochopiť, že jeho misia je medzi nepočujúcimi v Neapole. Odvtedy sa venoval s úplnou oddanosťou tomuto apoštolátu.
– Získal pedagogické vzdelanie a plánoval realizáciu inštitúcie, ktorá by sa zaoberala humánnou a kresťanskou starostlivosťou pre sluchovo postihnutých. 25. marca 1885 otvoril Inštitút v meste Lecce spolu s Lorenzom Apicella.
– Keďže Filipovo srdce nevedelo povedať NIE mnohým chudobným rodinám, začal poskytovať ubytovanie nielen nepočujúcim, ale aj slepým, opusteným a sirotám. Nezabúdal ani na ľudské a morálne potreby mladých. Otvoril veľa domov so šijacími dielňami a študentské ubytovne.
– Napriek problémom, ktoré sa vyskytli počas 40 rokov náročnej služby, Filip bol vždy pripravený brániť svoje záujmy. Chcel materiálne uživiť a duchovne vzdelávať svojich zverencov.
– Bol riaditeľom Inštitútu pre chorých a zakladateľom saleziánok, bol horlivým spovedníkom kňazov a seminaristov, duchovným vodcom rôznych náboženských spoločenstiev a predstaveným Kongregácie misionárov sv. Františka Saleského. Bol vyznamenaný krížom Pro Ecclesia et Pontifice.
(zdroj: zivotopisysvaty.sk)