Sviatosť pokánia, nazývaná aj svätá spoveď alebo sviatosť zmierenia, odpustenia, obrátenia, je prostriedkom k tomu, aby človeku boli odpustené hriechy. Človek sa ňou obracia k Bohu, vyznáva svoje hriechy a ľutuje ich. Sviatosť pokánia patrí medzi uzdravujúce sviatosti (spolu so sviatosťou pomazania chorých). Veriaci je povinný aspoň raz v roku sa vyspovedať.

Ako sa uskutočňuje
Človek hriechy vyzná pred kňazom pri individuálnej (osobnej) spovedi, úprimne ich oľutuje a vykoná zadosťučinenie (modlitba, milodar, služba blížnemu, skutok milosrdenstva, odriekanie, trpezlivé prijímanie kríža). Zadosťučinenie je potrebné učiniť, lebo svojim hriechom môže človek ublížiť, preto je potrebné škodu napraviť, napríklad vrátiť ukradnutú vec, ospravedlniť sa za urážky a podobne. Človek má napraviť spáchané zlo, ak je to možné. Zadosťučinenie je dôležité, pretože následkom hriechu je trest a vina. Pri svätej spovedi sa odpúšťa celá vina, večný trest a časť časného hriechu. Ťažký trest nás vzdiali od Boha a naruší naše spoločenstvo s ním.

Kto vysluhuje sviatosť pokánia
Kňaz udelí veriacemu pri svätej spovedi rozhrešenie, ktoré ho oslobodí od hriechu. Ježiš udelil apoštolom moc odpúšťať hriechy: Biblia Jn 23 „Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu zadržíte, budú mu zadržané.“. Preto aj kňazi majú na základe posvätnej vysviacky moc odpúšťať hriechy.

Účinky sviatosti pokánia
– odpustenie hriechov
– odpustenie večného trestu
– uvedenie do stavu Božej milosti – milosť posväcujúca
– zmierenie s Bohom a Cirkvou
– pokoj v duši, a spokojnosť vo svedomí

KATECHIZMUS KATOLÍCKEJ CIRKVI bod 1491 uvádza:

 Sviatosť pokánia sa skladá z troch úkonov kajúcnika, ktoré tvoria jeden celok, a z kňazovho rozhrešenia. Úkony kajúcnika sú: ľútosť, spoveď čiže vyznanie hriechov kňazovi a predsavzatie vykonať zadosťučinenie a skutky zadostúčinenia.

Príprava na spoveď spočíva v spytovaní svedomia.

Čo je svedomie?

Svedomie – je Boží hlas v nás, ktorý nám hovorí, čo sme vykonali dobre a čo zle. Spytovanie svedomia by malo byť dôkladné, nikdy však nemôže byť vyčerpávajúce. Bez skutočnej ľútosti, teda iba na základe vyznania hriechov, nikto nemôže dostať rozhrešenie. Preto je dôležitá aj ľútosť.

– Hriech – vedomé a dobrovoľné prestúpenie Božieho zákona.

– Ťažký hriech – vedomé a dobrovoľné prestúpenie Božieho zákona vo veľkej veci.

Na úvod prípravy sa odporúča poprosiť Ducha Svätého o pomoc:

Duchu Svätý, príď a pomôž mi, aby som spoznal svoje hriechy, aby som ich úprimne oľutoval a aby som sa naozaj polepšil. Posilni ma, aby som sa z nich dobre vyznal a konal pokánie.

Následne si spytujeme svedomie:

Čo sa nepáči Pánu Bohu z toho, čo som myslel, hovoril a konal?

Svedomie si spytuj aj podľa: Modlitebnej knižky, Desatora Božích prikázaní, Päť cirkevných prikázaní, Hlavného prikázania… – dolu nižšie sú podrobnejšie otázky spracované podľa Desatora.

Poprosím Pána Boha, aby mi odpustil hriechy, a urobím si predsavzatie, že sa polepším.

Svätá spoveď prebieha takto:

Po dobrej príprave (spytovanie svedomia) môžeme ísť na sv. spoveď.

Pri vstupe do spovednice (alebo miestnosti, kde kňaz spovedá) sa pozdravíme:

Pochválený buď Ježiš Kristus.

Potom si kľakneme, prežehnáme sa:

V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen.

A povieme:

Spovedám sa Pánu Bohu i vám, duchovný otče, že som od poslednej spovede spáchal tieto hriechy:

Potom povieme, kedy sme boli naposledy na spovedi.

Keď dohovoríme hriechy povieme: Na viac si už nepamätám.

Kňaz povie, ako máme bojovať proti hriechom, povzbudí nás, dá nám pokánie a vyzve, aby sme prejavili dokonalú ľútosť:

Bože môj, celým srdcom Ťa milujem, a preto veľmi ľutujem, že som Ťa hriechmi urazil(a). Chcem sa naozaj polepšiť a hriechu sa chrániť. Otče, odpusť mi pre krv Kristovu.

Kňaz nám dá rozhrešenie pri ktorom sa na konci prežehnáme + a povieme: Amen.

Potom, čo najskôr (najlepšie ešte v kostole) poďakujeme za odpustenie hriechov a vykonáme zadosťučinenie, ktoré nám dal kňaz!

Ak sme mali svoje hriechy napísané na papieriku, NEZABUDNIME ho zničiť.

______________________________________________

10 BOŽÍCH PRIKÁZANÍ

Na hore Sinaj odovzal Boh Mojžišovi 10 Božích prikázaní, ktoré treba dodržiavať. Hovoria nám, ako máme žiť. Prestúpením prikázania človek pácha hriech. Desať Božích prikázaní nazývame aj Dekalóg (10 slov). Dekalóg vyriekol Boh pri svojom zjavení sa Mojžišovi. Boh nimi vyjadril svoju vôľu, teda to, ako sa má človek správať. Ježiš prikázania potvrdzuje. Prikázania vyjadrujú povinnosti k Bohu, k sebe a druhým a sú nemeniteľné.

1. prikázanie

Ja som Pán Boh tvoj, nebudeš mať iných bohov okrem mňa, aby si sa im klaňal. Miluj svojho blížneho ako seba samého.

Treba dôverovať úplne Bohu. Je to prikázanie viery, nádeje a lásky k Bohu. Proti tomuto prikázaniu sa previňuje aj ten, čo popiera nejakú pravdu, ktorej máme veriť. Človek má vzdávať Bohu patričnú úctu. Nebudeš sa klaňať iným bohom obsahuje v sebe aj to, ak človek uprednostňuje napríklad bohatstvo a iné veci pred Bohom. Prikázanie zahŕňa aj veštenie, mágiu, povery. Treba odmietnuť všetky formy veštenia. Človek si v nich podmaňuje skryté mocnosti, ktoré predstavujú nebezpečenstvo. Milovať svojho blížneho znamená okrem lásky aj to, aby človek chcel pre druhého dobro, priali mu dobro.

2. prikázanie

Nevezmeš Božie meno nadarmo.

Božie meno treba mať v úcte, rovnako meno Ježiša, Márie a svätých. Nemáme ich vyslovovať zbytočne, len vtedy, ak tým človek Boha velebí a oslavuje. Nemôže byť použité ako zahrešenie, rúhanie, urážať Boha. Toto prikázanie obsahuje aj prísahu. Veriaci nemá prisahať a volať si Boha za svedka. Patrí sem aj nedodržanie sľubu, ktorý dáme.

3. prikázanie

Spomeň si, aby si deň sviatočný svätil.

Toto prikázanie nám prikazuje sláviť nedeľu a prikázané sviatky účasťou na svätej omši a zároveň to má byť deň oddychu, kedy človek nemôže vykonávať ťažkú prácu. Nedeľa je dňom, ktorý môžeme venovať sebe, rodine, odpočinku, kultúre, spoločenskému životu. Prečo práve nedeľa? V nedeľu vstal Ježiš zmŕtvych. Boh keď stvoril svet, siedmy deň odpočíval.

4. prikázanie

Cti otca svojho i matku svoju.

Boh chce, aby si človek vážil a ctil svojich rodičov, ktorým vďačí za život. Prikázanie prikazuje úctu k rodičom, starým rodičom, učiteľom, zamestnávateľom, podriadeným, predstaviteľom štátu atď.. Tiež prikazuje lásku k rodičom a poslušnosť , vďačnosť, nepohŕdať svojimi rodičmi a pomáhať im. Rodičia majú svoje deti s láskou vychovávať, postarať sa o ich potreby, vytvárať harmonickú rodinu. Sú zodpovední za kresťanskú výchovu svojich detí.

5. prikázanie

Nezabiješ.

Piate prikázanie predstavuje každé ubližovanie sebe a iným na tele alebo na duši. Voči sebe človek porušuje prikázanie aj vtedy, ak zanedbáva svoje zdravie a nestará sa oň, ubližuje si fajčením, nadmerným požívaním alkoholu a drog a všetkým, čo ubližuje jeho telu a duši a tiež samovražda. Každý hnev, nadávanie iným, fyzické ubližovanie iným, nenávisť a samozrejme vražda patrí do tohto prikázania. Všetky únosy, terorizmus, týranie. Vražda nenarodených detí a eutanázia sú ťažké hriechy. Nenarodené dieťa nemá možnosť sa brániť. Hriechom proti piatemu prikázaniu je aj každé konanie, ktoré vyvolá v druhých spáchanie hriechu. Je to pokúšanie.

6. prikázanie

Nezosmilníš.

Láska je darom pre človeka. Sexualita je tiež vzácny dar, ktorý človek dostal. Je nositeľom života a preto ju treba mať v úcte. Všetky formy, ktoré zneucťujú sexualitu človeka sú smilstvom. Slobodný človek je povolaní k čistote, má sa učiť sebaovládaniu. Naplnenie sexuálneho života prichádza v manželstve, kde môže priniesť jednotu tela i duše medzi manželmi. Previnením je nezriadená pohlavná rozkoš, ktorá sa míňa s cieľom plodenia a spojenia jednoty. Hriechom je vyhľadávanie pohlavnej rozkoše pre ňu samu. Manželský sexuálny život má dva ciele: spojivý (upevňovanie manželstva, dobro manželov) a plodivý (plodenie potomstva). Samotným smilstvom nazývame spojenie muža a ženy pred uzatvorením manželstva. Prostitúcia, pornografia, znásilnenie sú porušením šiesteho prikázania. Proti plodnosti manželstva, ktorý je jedným z cieľov je antikoncepcia. Boh dal človeku prirodzené prostriedky na reguláciu tehotnosti. Žena má cyklus s plodnými a neplodnými dňami. Vážnym prestúpením prikázania je manželská nevera a rozvod.

7. prikázanie

Nepokradneš.

Človek má právo na súkromné vlastníctvo. Ostatní to musia rešpektovať. Človek nemá právo siahnuť na cudziu vec, ktorá mu nepatrí. Nemôže si neoprávnene prisvojiť niečo, čo nie je jeho, teda ukrdnúť mu to. Patrí sem aj spravodlivá mzda zo strany zamestnávateľov, vyplácanie miezd. Tiež štát je zodpovedný za blaho občanov. Medzi národmi má panovať solidarita. Máme robiť dobročinné skutky a pomôcť iným, ak sú v núdzi.

8. prikázanie

Nepreriekneš krivého svedectva proti blížnemu svojmu.

Pravda je to, čo máme hovoriť. Nemožno o druhých zle hovoriť, osočovať ich, odsudzovať, posudzovať, hovoriť klamstvá a poškodzovať ich dobré meno a česť. Ak človek oklame, má to napraviť. Nemožno krivo svedčiť.

9. prikázanie

Nepožiadaš manželku blížneho svojho.

Kresťan sa má vyvarovať nezriadenosti a má si zachovať čisté srdce a myseľ, vedieť sa ovládať. Prikázanie zakazuje telesnú žiadostivosť.

10. prikázanie

Nepožiadaš majetok blížneho svojho ani ničoho, čo jeho je.

Človek sa previňuje proti prikázaniu chamtivosťou a závisťou, keď druhým nepraje to, čo majú, závidí im to. Závisť patrí medzi sedem hlavných hriechov. Nezriadená túžba po bohatstve, lakomstvo, spôsobuje prestúpenie tohto prikázania.