MOJOU CESTOU MA VEDIE DOBRÝ BOH

Keby ste ho stretli na ulici, tak si ho ani nevšimnete. Je to úplne normálny človek. Žiadna mimoriadna postava, ničím nie je zaujímavý. Až na jednu vec. V ruke drží červeno-bielu paličku, ktorá o ňom prezrádza, že je hlucho-slepý. Ak ho chcete osloviť a chcete sa s ním porozprávať potrebujete rozumieť taktilnej komunikácii.

My sme mali to šťastie, že na Slovensko pricestoval so svojim osobným asistentom. Aj vďaka tomuto rozhovoru sme pochopili, že ten navonok „obyčajný“ človek je niekto výnimočný. Ako každý jeden z nás. Dovoľte nám, predstaviť Vám katolíckeho kňaza, ktorý sa narodil v židovskej rodine v Juhoafrickej republike. V tomto čase žije v Londýne.

Volá sa Cyril B. Axelrod.

1. Otec Cyril, môžete sa nám v krátkosti predstaviť?

Pochádzam z Juhoafrickej republiky. Narodil som sa v roku 1942. Moji rodičia boli pôvodom z Európy. Matka je z Litvy a otec z Poľska. Naša rodina je židovská. Aj ja som Žid. Nemal som súrodencov. Narodil som sa ako nepočujúci. Moji rodičia ma napriek všetkému mali veľmi radi. Aj napriek tomu, že sme si ťažko rozumeli pravidelne sme sa rozprávali.

2. Čo Vás priviedlo na Slovensko?

Na Slovensko prichádzam po druhý krát. Bol som tu pred rokom uviesť moju knihu, v ktorej píšem o svojom živote. Jej názov je „Za svetlom v tichu a tme.“ Teraz som prišiel na Slovensko ohlasovať Evanjelium v rámci Bratislavských misií. Bude to po prvý krát, čo budú mať nepočujúci na Slovensku možnosť zúčastniť sa plnohodnotne misií. Spolu s kňazmi, ktorí sa venujú nepočujúcim na Slovensku, chcem navštíviť aj iné mestá. (pozn. P. Cyril Axelrod navštívil s dp. Colotkom mestá Žilina, Prešov, Nitra a Trenčín).

3. Kto Vám pomohol vzdelávať sa? Kto Vám pomohol spoznať Boha?

Boli to dominikánske sestry, ktorých školu som navštevoval. Oni mi poskytli vzdelanie. Keďže to bola katolícka škola oni mi hovorili o Bohu. Ale o viere som najskôr počul od môjho otca a matky. Boli veriaci Židia. Snažili sa žiť svoju vieru naplno.

4. Kto Vám pomohol sa vyrovnať sa s Vaším hendikepom?

Boli to práve rehoľné sestry dominikánky, ktoré ma učili od mojich 3 rokov. Oni ma naučili rozprávať a neskôr aj posunkovať. Tieto dominikánske sestry mi pomohli prekonať môj hendikep.

5. Kde ste dostali vzdelanie, a akým spôsobom ste sa vzdelávali?

Študoval som v Juhoafrickej republike, odkiaľ pochádzam. Učil som sa rozprávať a používať znakovú reč 5 rokov. Najskôr ma učili správane rozprávať a vyslovovať. Potom som sa učil aj posunkovú reč. Neskôr som študoval aj na Gallaudet University v USA. Je to univerzita pre nepočujúcich. Tam som sa zdokonalil aj v anglickej gramatike.

6. Kedy ste rozhodli pre misionársku činnosť?

Od malička som chcel byť rabínom. Keďže som bol nepočujúci nemohol som sa ním stať. Neskôr som ako 22 ročný konvertoval na katolícku vieru. Stretol som sa biskupom, ktorý pracoval s nepočujúcimi. On mi povedal, že štúdium je veľmi ťažké. Povedal, že ak chcem byť kňazom, on mi pomôže. V novembri 1970 som prijal kňazskú vysviacku. Chcel som nepočujúcim sprostredkovať sviatosti v ich zrozumiteľnom jazyku. V roku 1975 som sa po 5 rokoch rozhodol, že sa stanem redemptoristom. (poznámka: Redemptoristi – katolícka rehoľa. Členovia tejto rehole sú misionármi v zahraničí, ale aj vo svojich krajinách.) To mi otvorilo možnosti, aby som začal ohlasovať Evanjelium po celom svete.

7.  Čo považujete za najväčší úspech v porovnaní s podobne hendikepovanými ľuďmi?

Viem, že akýkoľvek úspech, ktorý som dosiahol je od Boha. Boh využíva moju slepotu a moje choroby, aby som vedel ukázať Božiu lásku ľudom okolo seba. Prijal som svoju hluchotu a slepotu, aby som mohol ostatným ľudom ukázať Boha, a aby som im vedel pomôcť, ako majú komunikovať s nepočujúcimi a nevidiacimi ľuďmi.

8. Čo Vás najviac znepokojilo na Vašich cestách, a čo by ste zmenili?

Vidím, že po svete je veľa ľudí, ktorí majú nejaký hendikep a sú z toho smutní. Cítim, že keď sa stretnem s ľuďmi, ktorí vidia, že som nevidiaci a nepočujúci, ako keby som im pomáhal viac veriť Bohu, a keďže vidia môj hendikep, vidia a viac rozumejú Božej sile.

Práve táto skúsenosť, že ma stretnú môže mnohých inšpirovať a povzbudiť ich k tomu, aby venovali viac času Bohu. Verím, že Boh si ma používa ako model preto, aby ukázal svoju silu a svoju veľkosť ľuďom.

Vidím, že keď cestujem okolo sveta, že Boh sa im cezo mňa ukazuje a posilňuje ich vo viere v Neho. Mojou službou je pomáhať ľudom, aby sa dostali zo svojho smútku a zo svojich ťažkostí, aby sa ich trápenia zmenili na radosť a na nádej. Toto je Božia misia skrze moju službu.

9. Kto Vám pomáha na Vašich cestách po svete?

Ak by som nemal vieru v Boha, nevedel by som, čo mám robiť a nebolo by ničoho čo by ma napĺňalo. Bez viery, ktorá mi dáva silu, by som bol stratený. Možno by som bez viery spáchal samovraždu a možno by som upadol do úplného zúfalstva. Ak by som nemal vieru nemohol by som žiť. Možno by som žil niekde v kúte niekde mimo spoločnosť. Bez viery by som si odstrihol cestu k ľudom.

10. Čo Vás znepokojuje, keď cestujete?

Najväčší problém je, keď nemám nikoho, kto by ma viedol. Tiež, keď sa ľudia boja so mnou komunikovať, a potom nevedia, ako mi pomôcť. Vtedy ma to bolí. Je to dosť ťažké, keď nie je so mnou môj asistent (ako napr. teraz Simon Chan), alebo ten, ktorý ma vedie. Je to človek, s ktorým môžem ísť von, a ktorý mi pomôže dostať sa von.

11. Čo by ste chceli zmeniť, ak by ste mali na to možnosť?

Chcel by som, aby mi Boh dal silu zmeniť môj život. Aby mi Boh dal vedieť, čo je najlepšie v mojom živote. Toto znamená, že ak by som ja nemal tu silu od Boha zmeniť sám seba, nemal by som možnosť zmeniť ani svet okolo. Akákoľvek sila aj tá naša sila pochádza od Boha a to pomáha meniť náš život.

12.  Nie ste nahnevaný na Boha, že ste sa nikdy nemohli vyliečiť? Dokonca pred 10 rokmi ste stratili aj zrak? Ako to vnímate?

Mladí žijú v utópii. Boja sa nových vecí. Mladí sa pýtajú, prečo ťa lekári nevyliečili. Nerozmýšľajú nad tým, že v tom môže byť aj Boh.

Jeden môj príbuzný je bohatý, ale je smutný. Lebo aj napriek tomu, že má veľa peňazí nevie mi pomôcť. Nemôže mi pomôcť. Aj napriek tomu, že verí v silu peňazí. Nevie pochopiť moju chorobu. A je nešťastný z toho, že moja choroba je nevyliečiteľná. A práve preto neverí Bohu. Lebo si myslí, že to Boh za to môže. Ja hovorím tomu môjmu príbuznému, že práve Boh mi dáva silu prekonať všetky moje problémy. On sa na mňa nahneval. Poslal ma preč. Nevedel to pochopiť.

13. Čo poviete Bohu, keď ho stretnete v nebi?

Poviem mu, že ďakujem a budem ho chváliť. Budem mu ďakovať, že mi dal nádherný dar v mojom živote. A keď prídem do neba budem spievať „buď pochválený môj Boh“.

A viete prečo mu budem spievať? Pretože tu na zemi som nepočul hudbu. Preto mu budem spievať. (smiech) V nebi budem spievať.

14. Čo poviete svojim rodičom?

Poďakujem im za to, že ma priviedli na svet. A poďakujem im za to, že môžem poznať Boha v tomto svete.

15. Nechceli ste ako konvertita, obrátiť aj svojich priateľov?

Ja mám stále židovstvo ako svoju identitu, aj napriek tomu, že som prijal katolícku vieru.  Nikdy som neodvrhol židovstvo. Stále stretávam svoju židovskú rodinu. Spolu slávime Paschu, Šabat. Vo svojom byte mám pri sebe kipu (čiapku), remienky s tefilin (malé kožené štvorčeky, v ktorých je uložený papierový zvitok s Tórou), aj židovský modlitebný šál. Stále akoby slávim aj židovskú aj katolícku vieru. Židovstvo aj kresťanstvo majú rovnaké korene. Kresťanstvo dopĺňa židovstvo. Každé ráno sa modlím za môjho otca i za moju mamu. Nepresviedčam svojich príbuzných, tak ako ani mňa nikto nepresviedčal.

16. Chceli by ste niečo odkázať ľudom na Slovensku?

Prajem Vám radosť a pokoj, ktoré vychádzajú z viery v Ježiša Krista. Iba On môže naplniť Vaše srdce. Iba s Ním prekonáte všetky prekážky. Nech Vás dobrý Boh sprevádza vo Vašom živote.

Ďakujeme za rozhovor.
Za realizáciu rozhovoru ďakujeme Mgr. Evke Veselskej a asistentovi Simonovi Chanovi.

Na záver chceme už len dodať, že P. Cyril Axelrod prežil na Slovensku požehnaných 11 dní. Podarilo sa mu navštíviť tri školy pre nepočujúcich v Bratislave, prihovoriť sa na viacerých stretnutiach, ktorých sa zúčastnili stovky ľudí. Celý tento čas sa usmieval. Rozdával radosť a bol povzbudeným pre mnohých ľudí. Počujúcich aj nepočujúcich, dokonca aj pre nevidiacich. Prajeme mu veľa milosti v jeho živote a na jeho cestách (pozn. zo Slovenska odletel do Londýna a odtiaľ na ďalší deň do Honkongu a Macao).

© www.nepocujuci.fara.sk (br. Felix Mária, OFM)

Zážitok učastníčky diskusie deťmi na Drotárskej s P. Cyrilom:

Keď skončili otázky tak sa okolo Cyrila deti zhŕkli a začali ho objímať a s ním komunikovať. Každé ho chcelo objať a dotknúť sa jeho rúk. Musela som si sadnúť, také to bolo silne!  Dokonca sa vytvorila rada, dobre, že nie po dvere vrátnice školy. Ešte teraz sa mi ťažko hľadajú slová. Dá sa to napísať aj takto: Otec Cyril ich prijal do svojho náručia, otvoril im svoje srdce. Dotkol sa ich sŕdc a myslím, že v ich dušičkách zostane natrvalo v spomienkach. Možno raz, keď im v živote bude niekedy veľmi ťažko, tak si spomenú, že aj on, ktorý to má také ťažké, sa dokázal postaviť a isť ďalej. Možno tam niekde zasial aj semienko, ktoré raz vyklíči tak, že nepočujúci mladý muž sa bude chcieť stať kňazom a slúžiť iným nepočujúcim.
I.D.