Panna Mária Tichá

MODLITBA K PANNE MÁRII TICHEJIkona Mater Mitis

Ty, ktorá počuješ naše hlasy, aj keď nehovoríme,
pretože rozumieš v pohyboch našich rúk jazyk našich sŕdc.
Neprosíme ťa, Pani, aby si nám dala hlas a sluch pre naše tela,
ale nech nám pomôžeš rozumieť Slovu Tvojho Syna
a prísť k Nemu s láskou, na spásu našich duši.

Chceme milovať naše ticho,
aby sme sa vyhli ohováraniu, nenávisti a hriechu
a mlčiac dať svedectvo o našej viere.

Chceme ti obetovať naše ticho v ktorom žijeme,
aby sme ťa všetci mohli volať Matka,
a aby sme boli praví bratia a sestry,
bez sluchu či nevraživosti, ako tvoje deti.

Prosíme Ťa, prednes našu ľútosť pred tvojho nebeského Syna,
v hodine našej smrti,
aby sme vo večnosti mohli počuť a spievať na tvoju slávu naveky.

AMEN

SPOMIENKA: 21. augusta

Panna Mária Tichá
Rev. Johann G. Roten, SM

Evanjelium je výzvou ku bdelosti. Provokuje a podnecuje nás odhodiť ospalosť. Chce byť výzvou proti ospalosti, ľahostajnosti a nečinnosti. Áno, v kresťanstve je obsiahnuté niečo, čo sa otvorene vyslovuje proti driemotám, záhaľke či dlhému spánku. Chradnutie, klesanie a ochabovanie zrejme nepatria medzi ľudské vlastnosti, na ktoré by mal kresťan byť hrdý.

Aby sme si upevnili bdelosť, navrhol by som ticho, z toho dôvodu, že sobota je predovšetkým dňom Panny Márie Tichej. V soboty Mária nehovorí; nie je v popredí žiadne z jej mnohých privilégií a neoslavuje sa žiadna mimoriadna udalosť jej života. V soboty je Mária jednoducho prítomná. Má príjemnú príťažlivosť známej tváre či dobre známej knihy. Zvlášť v soboty je verným spoločníkom, integrálnou súčasťou liturgického roka, ale nenápadná a nevtieravá, pokorná, nenútená, skôr vytvára domov ako by udávala tempo. Spokojná v úzadí, ukazujúc na dieťa. Stojaca na záver týždňa, ktorý uzatvára do záhybov svojho plášťa, ohlasujúc deň svojho Syna.

Panna Mária tichá nie je ani rezervovaná ani rozhodnutá nehovoriť. Jej správanie je bez zvukov, ale pokojné. Možno nehovorí slová, ale nie je bez hlasu. Posolstvo Panny Márie v sobotu je nevyslovené. Mnoho z toho, čo nám má povedať je implicitné alebo naznačené. Nikdy však nemôžeme urobiť tú chybu, aby sme ju nazvali neaktívnou, nečinnou alebo pasívnou. Pretože Panna Mária Tichá je súčasne aj Pannou Máriou Bdelou.

Spomeňte si na gréckeho boha Harpokratesa, požičaného od Egypťanov. Je bohom ticha. Zvyčajne sa zobrazuje ako bábätko, nahý, sediaci na kolenách svojej matky, ktorá ho kojí.

Ako môže byť boh ticha zobrazený ako bábätko? Podstatou je, že v tichu je sila obnoviť a oživiť nás. Ticho nás odzbrojuje. Ticho z nás zoblieka všetky nánosy racionalizácie a projekcií, ku ktorých sa tak často uchyľujeme. Pomaly, ak to dovolíme, ticho nás zbaví potreby zapájať sa do tých sporov, ktorých trváme na svojej pravde. Ticho jasne a čisto prerušuje permanentný tok slov a rituálov, ktorými sa tak často udržiava Boh v bezpečnej vzdialenosti.

Ticho nás opatrne vedie do náručia našej Matky,  kde nás Panna Mária môže napojiť mliekom bdelosti. Obraz Harpokratesa v náručí matky je veľmi podobný množstvu obrazov a sôch Panny Márie, držiacej v náručí Ježiša. Tichý obraz Matky a Syna naznačuje dieťaťu podobnú kontemplatívnu modlitbu nechať sa pohltiť Bohom. A toto je mostom medzi tichom a bdelosťou. Ak sa necháme pohltiť Bohom, urobí nás to tichšími a bdelejšími.

Nech nám Panna Mária Tichá pripomenie, kam skutočne patríme: nechať sa pohltiť Bohom v kotemplatívnej modlitbe ako dieťa.