Svätý Filip Smaldone

Sviatok: 4. júnFilip Smaldone

Roky života: 1848 – 1923

Narodil sa 27. júla 1848 v Neapole, v Taliansku, v čase slávnych „neapolských vzbúr“. Keď mal 12 rokov, burbonská monarchia bola zvrhnutá a Cirkev prechádzala ťažkým obdobím, ktoré vyvrcholilo vyhnanstvom neapolského arcibiskupa menom Sisto Riario Sforza do cudziny. Neočakávala sa sľubná budúcnosť, najmä pre mládež, ktorá na vlastnej koži pociťovala „pôrodné bolesti“ nového sociálneho, politického i náboženského smerovania. A práve počas tejto spoločenskej krízy sa Filip rozhodol pre kňazský život a službu Cirkvi.

—————————————————————

Relikvia sv. Filipa Smaldoneho v Bratislave je kúsok z kosti svätca. Tento kúsok bol odobratí úctivým spôsobom pod dohladom odborníkov, aby mohli veriaci po celom svete vzdať úctu osobe sv. Filipa Smaldoneho a takto prehĺbiť svoju vieru v dobrého Boha, ktorý posilňoval i sv. Filipa.
– Relikvia sv. Filipa Smaldoneho sa nachádza aj v Prešove vo františkánskom kostole sv. Jozefa. K obom relikviam sa môžete dostať na požiadanie u bratov františkánov.

—————————————————————

Počas štúdií filozofie a teológie sa chcel venovať charitatívnym prácam, predovšetkým nepočujúcim ľuďom, ktorí boli v tom čase v Neapole na okraji spoločnosti. Venoval sa im naplno a zanedbával svoje študentské povinnosti. To mu znemožnilo prijatie do menšieho rehoľného rádu, preto požiadal o preloženie z neapolskej arcidiecézy do arcidiecézy nazvanej Rossano Calabro. Tamojší arcibiskup Mons. Pietro Cilento ho prijal. Napriek zmene diecézy sa v roku 1876 vrátil do Neapolu a pokračoval vo svojom štúdiu a v práci so sluchovo postihnutými. Pietro Cilento si ho veľmi vážil a 31. júla 1870 ho osobne v Neapole vysvätil za subdiakona a 27. marca 1871 za diakona. Kňazom sa stal 23. septembra 1871 vo veku 24 rokov. Po vysviacke začal prednášať katechézy v tzv. „večerných kaplnkách“; pomáhal v rôznych farnostiach, predovšetkým v Santa Catalina vo Foro Magno; navštevoval chorých v nemocniciach aj v ich domovoch. Keď vypukol v Neapole mor, Filip sa tiež nakazil, ale bol uzdravený vďaka modlitbe k Panne Márii Pompejskej. Oddanosť k nej ho sprevádzala po celý zvyšok života.

Aby dal väčší dôraz svojmu povolaniu, rozmýšľal nad odchodom na misie. Ale jeho spovedník, ktorý ho viedol už od detstva, mu pomohol pochopiť, že jeho misia je medzi nepočujúcimi v Neapole. Odvtedy sa venoval s úplnou oddanosťou tomuto apoštolátu. S kňazmi a laikmi sa pokúšal zriadiť Kongregáciu kňazov saleziánov, ale nikdy sa im to nepodarilo. Časom získal pedagogické vzdelanie a plánoval realizáciu inštitúcie, ktorá by sa zaoberala humánnou a kresťanskou starostlivosťou pre sluchovo postihnutých. 25. marca 1885 otvoril Inštitút v meste Lecce spolu s Lorenzom Apicella. Žilo tam niekoľko sestier, ktoré sa stali základom Kongregácie saleziánok Najsvätejšieho srdca. Podporovali ich biskupi z Lecce, Mons. Salvatore Luigi dei Conti di Zola a Mons. Gennaro Trama. Kongregácia sa rýchlo rozšírila.

Keďže Filipovo srdce nevedelo povedať NIE mnohým chudobným rodinám, začal poskytovať ubytovanie nielen nepočujúcim, ale aj slepým, opusteným a sirotám. Nezabúdal ani na ľudské a morálne potreby mladých. Otvoril veľa domov so šijacími dielňami a študentské ubytovne. Počas jeho života bola Kongregácia podrobená mnohým skúškam, tak zvonka, ako aj zvnútra, no napriek tomu sa ďalej šírila a upevňovala. V Lucce ho zúrivo napadla jedna laická proticirkevná organizácia. V Kongregácii musel čeliť citlivej situácii , ktorú vyprovokovala predstavená. Problém sa týkal následníctva a vyústil až do dlhej apoštolskej návštevy. Práve v čase týchto nepríjemných udalostí vynikli výnimočné vlastnosti Smaldona a bolo jasné, že založenie rehole bolo Božou vôľou. Zdá sa, že niekedy Boh práve bolesťou očisťuje svoje najdrahšie deti, ako aj diela zrodené v Jeho mene. Aj napriek problémom, ktoré sa vyskytli počas týchto 40 rokov, Filip bol vždy pripravený brániť svoje záujmy. Chcel materiálne uživiť a duchovne vzdelávať svojich chorých. Okrem toho, že bol riaditeľom Inštitútu pre chorých a zakladateľom saleziánok, bol horlivým spovedníkom kňazov a seminaristov, duchovným vodcom rôznych náboženských spoločenstiev a predstaveným Kongregácie misionárov sv. Františka Saleského. Bol vyznamenaný krížom Pro Ecclesia et Pontifice.

Zomrel 4. júna 1923 vo veku 75 rokov na následky cukrovky a sklerózy, po tom ako prijal sviatosti a požehnanie arcibiskupa Tramu. Ján Pavol II. ho blahorečil 12. mája 1996. Za svätého bol vyhlásený 15. októbra 2006 v Ríme pápežom Benediktom XVI.

Zdroj: http://www.zivotopisysvatych.sk/filip-smaldone/