Osobnosť – Cyril Axelrod

Už viac krát navštívil Slovensko jeden výnimočný a úžasný človek. Cyril Axelrod.

Cyril Axelrod navštívil Bratislavu (v roku 2009; v roku 2010 počas Bratislavských misii), ale aj Banskú Bystricu, Prešov a Nitru (počas misií 2013).

V Banskej Bystrici sa Cyril Axelrod stretol aj s diecéznym biskupom Mons. Rudolfom Balážom, ktorému odovzdal svoju knihu a oboznámil ho so svojou pastoračnou činnosťou. Neskôr navštívil aj pútnické miesto na Starých horách. V nedeľu 25. 10. 2009 sa uskutočnila o 14:00 hodine omša v katedrále sv. Františka Xaverského. Po omši nasledovala prezentácia knihy v Diecéznom centre Jána Pavla II. Názov knihy je „Za svetlom v tichu a tme.“

Rozhovor s P. Cyrilom Axelrodom CSsR

Hovoríte 7 cudzími jazykmi. Ako ste sa ich učili?
Keď som bol malý chlapec, nedokázal som dobre rozprávať. Trvalo mi veľa rokov, kým som sa to naučil. My, ako nepočujúci, máme problém s výslovnosťou, pretože nepočujeme hlásky, ktoré vyslovujeme. Mal som ale veľmi dobrú logopedičku, ktorá mi celých 20 rokov pomáhala, aby som sa naučil správne rozprávať. Učila ma napríklad intonáciu, ako správne intonovať jednotlivé hlásky abecedy. Zobral som si knihu a študoval som ju. A potom tu boli aj ľudia, ktorí mi pomáhali. Napríklad aj keď som prišiel sem na Slovensko, tak som žiadal, aby mi ukazovali nielen slovenské znaky, ale takisto, ako sa to vyslovuje po slovensky.

Ako rozoznávate dobro a zlo, dobrých a zlých ľudí?
V prvom rade chcem, povedať, že nesúdim ľudí. To aký daný človek, vnímam podľa výrazu, jeho vyjadrenia sa. A musím povedať, že ľudia sú dobrí. Nemyslím si, že ľudia sú zlí. Často si myslíme, že tí ľudia, ktorí sa ocitli v problémoch , sú zlí. Boh predsa stvoril všetkých ľudí z lásky.

Ste jediný kňaz na svete, ktorý je nepočujúci a nevidiaci?
Áno. Som naozaj hluchoslepý. Sú kňazi, ktorí postupne strácajú sluch alebo zrak, ale takýto som jediný.

Ktorí ľudia vám v živote najviac pomohli?
Boh … (smiech… ) Aj mnohí ľudia mi pomohli. Boh akoby zmobilizoval mnohých ľudí, aby mi pomohli. Spomínate si na moment, keď ste sa rozhodli stať katolíckym kňazom? Povolanie od Pána som vnímal od 15 rokov. Veľa cestujete? Áno, samozrejme, cestujem veľa. Do Južnej Afriky, Hongkongu, Ameriky a mnohých ďalších krajín.

Aké posolstvo prinášate ľuďom na Slovensku?
Kedykoľvek sa stretávate v spoločenstve, buďte jednotní a posilňujte sa navzájom. Prinášajte pokoj. A toto je to, čo prináša Božiu slávu. Pri všetkom vzdávajte Bohu chválu.

Poznali ste Slovensko prv, ako ste sem prišli?
Slovensko poznám zo Svetovej federácie nepočujúcich, kde sa stretávajú nepočujúci z celého sveta. V tejto organizácii som stretol i niekoľkých ľudí zo Slovenska.

Kto vás sprevádza na cestách?
Rôzni ľudia. A niekedy cestujem aj sám.

Aké sú vaše záľuby?
Veľmi rád píšem. Páči sa mi ťukať do klávesnice počítača. A thaj-či. No a mám rád dobré jedlo a víno. Každá krajina má svoje zvláštne, špecifické vína a v každej krajine si nájdem to, ktoré mi najviac chutí.

Máte v pláne vrátiť sa na Slovensko?
Rozprával som sa na túto tému už s otcom Róbertom. Som rozhodnutý vrátiť sa sem, rád by som tu spravil duchovnú obnovu pre nepočujúcich.

Ako ste sa vyrovnali so svojím hendikepom? Čo by ste poradili ľuďom s podobným osudom?
Zdieľam s nimi to, čo som sám prežil. A tak sa ich usilujem povzbudiť k tomu, aby negatívne veci videli pozitívne.

Bol v tradičnej čínskej kultúre problém s taktilným posunkovým jazykom?
Keď komunikujem s ľuďmi z Číny alebo z Indie či iných východných krajín, usilujem sa im vysvetliť aj rozdiely vplývajúce z týchto kultúr. Pre západnú mentalitu je fyzický kontakt veľmi dôležitý. V týchto krajinách som preto s dotykmi opatrnejší. Pre nich je to niečo, čo nepovažujú za veľmi slušné. U nás je prirodzené objatie, pohladenie. No pri komunikácii v Číne by som nikdy nepoložil pri posunkovaní niekomu ruku na hruď, ako sa to bežne pri posunkoch robí. Potom hľadáme spôsob, ako komunikovať.

Ktorý citát z písma máte najradšej?
Z proroka Izaiáša. Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným…

Prečo ste napísali knihu?
Pretože ešte moja mama chcela, aby som napísal svoj príbeh a podelil sa oň s inými ľuďmi.

Požehnanie na záver :
Nech vás Boh všetkých požehná, nech vás naplní svojím pokojom, svojou vierou a nádejou a nech vám daruje svoju jednotu. Nech vás všetkých naozaj žehná.

Prepis z nahrávky TV LUX, pobočka Banská Bystrica, spracovala Martina Karlíková

Theme: Overlay by Kaira Extra Text
Cape Town, South Africa